V normálnych podmienkach prevádzky dochádza u mnohých stavebných objektov z rôznych príčin k poruchám železobetónových prvkov konštrukcie. Tieto poruchy sú často spojené so vznikom trhlín, ktoré neovplyvňujú len vzhľad, ale znižujú aj pevnosť betónu a zvyšujú jeho priepustnosť. Voda v tomto prípade môže presakovať nielen netesnými dilatačnými a pracovnými škárami, ale aj trhlinami. Priepustnosť betónu pre vodu je pritom jedným z činiteľov, ktorý výrazne ovplyvňuje trvanlivosť betónu. Čím je betón priepustnejší, tým rýchlejšie a do väčšej hĺbky prenikajú spolu s vodou aj rôzne látky, agresívne nielen voči spojivovému tmelu, ale hlavne voči oceľovej výstuži. Priepustnosť betónu krycej vrstvy oceľovej výstuže býva preto najčastejšou príčinou napadnutia výstuže koróziou. Nebezpečenstvo pre výstuž znamenajú trhliny, ktorých šírka prekročí určité limitné hodnoty: 0,3 mm - pre vnútorné suché prostredie, 0,2 mm - pre betón vystavený vonkajšiemu prostrediu, 0,1 mm - pre konštrukcie v korozívnom prostredí. Ak navyše zoberieme do úvahy zvýšenú úroveň zaťaženia prostredia agresívnymi, hlavne chloridovými iónami, potom aj menšie trhliny a iné defekty betónu môžu zvyšovať riziko pre železobetónové prvky vystavené vonkajšiemu prostrediu?