Okno ako výplň otvoru stavebnej konštrukcie je najexponovanejším prvkom obalovej konštrukcie budovy. Svojimi vlastnosťami sa významne podieľa na tvorbe vnútorného prostredia a rozhodujúcou mierou na tepelných stratách objektu. Je to nielen významný konštrukčný prvok, ale aj výrazový prostriedok v architektúre. Práve tvar okna bol jeden z určujúcich prvkov pri charakteristike jednotlivých architektonických slohov. Prvoradou úlohou okna je prirodzené denné osvetlenie a vetranie interiéru a únik pred požiarom alebo iným nebezpečenstvom. Pritom by sa svojimi fyzikálnymi vlastnosťami (tepelná, zvuková a vzduchová izolácia, odolnosť voči poveternostným vplyvom) malo priblížovať dobrým vlastnostiam obvodovej steny. Technologický pokrok výroby okenných konštrukcií (materiály, konštrukčné princípy a technológia výroby), predovšetkým v posledných tridsiatich rokoch, výrazne zlepšil funkčné a estetické vlastnosti okien.