V každom historickom období spĺňala strecha okrem praktického účelu aj veľmi výraznú estetickú funkciu. Ušľachtilosťou tvaru strechy s estetickým pôsobením krytiny, ale aj iných prvkov pôsobiacich v nadstrešnej rovine - napr. úprava komínov, použitie vhodného tvaru vikierov či svetlíkov - sa v minulosti vyznačovali aj jednoduchšie stavby. Strechy vznikali v súlade s celkovou architektonickou skladbou objektu, často v úlohe kompozičného akcentu celého architektonického diela. Všetky uvedené komponenty pritom zohrávali mimoriadne dôležitú úlohu v tvorbe tzv. "strešnej krajiny", ktorá je veľmi výrazným fenoménom každého historického mesta. Umocňuje nielen vzájomné estetické pôsobenie jednotlivých stavieb - často chránených, ale aj ich emotívne pôsobenie, podieľajúce sa na vytváraní "génia loci" sídla, či kultúrnej krajiny. Výber krytiny pri obnove historickej strechy treba preto chápať ako vážne rozhodnutie, ktoré môže rovnako pozitívne ako negatívne zasiahnuť do kultúrneho prostredia a dlhodobo ovplyvniť jeho charakteristické hodnoty, vybudované často mnohými desiatkami predchádzajúcich generácií. Ak tento stav pretrváva počas vystriedania sa viacerých generácii, prináša zväčša - na škodu veci - len veľmi ťažko zvrátiteľný stav.