Napriek tisícročnej tradícii vo využívaní a rozvíjaní foriem stanových stavieb podstatný prelom vo formovaní architektúry tohto typu vo svete znamenajú až práce Freia Otta z r. 1954. Najdôležitejšie prvky jej smerovania boli síce známe už v 70-tych rokoch 20. stor., no významný pokrok možno zaznamenať až vývojom nových materiálov. Prakticky žiaden iný sposob stavania dnes nevychádza v ústrety čoraz silnejšej požiadavke flexibilnosti tak ako textilná architektúra, ktorá môže mať čoraz širší rozsah typologických druhov stavieb. Ich možnosť prisposobiť sa primerane aktuálnym potrebám a meniť alebo premiestnovať sa na celkom iné miesto sú jednými z ich najdôležitejších prínosov Prax ukazuje, že nároky na flexibilitu stavby stále narastajú, stavby dnes už nemusia pretrvávať stáročia. Táto zmena koncepčného poňatia vyplývajúca z neustále sa meniacich potrieb je ďalším argumentom pre textilné membránové štruktúry.