Stavebníctvo vždy vychádzalo z národných a regionálnych podnetov a tradícií. V súčasnosti sa výrazne presadzuje vplyv globalizácie, čo nemusí byť prínosné pre kvalitu životného prostredia, stráca sa rozmanitosť a rôznorodosť stavieb typický urbanizmus a architektúra pre konkrétne regióny. Pri podrobnejšom skúmaní trvalo udržateľného rozvoja možno konštatovať, že naši predkovia všetky jeho zásady a princípy dodržiavali; absolútne prirodzene si ctili všetky prírodné zdroje: pôdu, les, vodu a vzduch. Až posledné generácie sa začali správať k prírode z pozície nadradenosti, nastalo drancovanie prírodných surovinových zdrojov a hromadenie množstva odpadov. Vážnym problémom súčasných, no najmä budúcich generácií je zosúladiť ?rozvoj? diktovaný trhom a stále rastúcimi požiadavkami obyvateľov zemegule s prírodou a obava, v akom stave odovzdáme Zem budúcim generáciám. V nasledujúcom príspevku je diskutovaná problematika kvality výstavbového procesu vo väzbe na filozofiu trvalo udržateľného rozvoja.