Vývoj v mostnom staviteľstve je možné rozdeliť do troch období. Prvé obdobie od prvopočiatkov po Rímsku ríšu je najdlhšie a ide v ňom z dnešného pohľadu o najjednoduchšie mostné konštrukcie. V druhom období, ktoré začína érou Rimanov a končí 18. storočím, sú hlavnými konštrukčnými materiálmi pri oblúkových mostoch kameň, pri trámových mostoch drevo a kameň, pri visutých a zavesených mostoch drevo, drevené prúty, laná z rastlinných vlákien alebo ?železných? reťazí. Tretie obdobie, trvajúce od 19. storočia po dnes, charakterizuje nástup nových materiálov (na začiatku obdobia to bola liatina a oceľ), rozvinutých technológií a nahradenie empirických návrhov návrhmi mostných konštrukcií na základe stále dokonalejšie rozpracovaných teórií pomocou počítačov.