Drevo patrí medzi najstaršie stavebné materiály, ktoré ľudstvo využívalo na tvorbu rôznych druhov stavieb. Významnú skupinu stavebných konštrukcií tvoria strešné konštrukcie, v ktorých má drevo dodnes dominantné postavenie. Rozmanitá architektúra striech postupne vyvíjajúcich sa slohov neustále kládla, a dodnes kladie, nové a nové požiadavky na tvorbu efektívnejších, konštrukčne dokonalejších a staticky náročnejších nosných konštrukcií. Tento vývoj nosných sústav je priamo prepojený s vývojom stupňa poznania samotného materiálu dreva, statického pôsobenia sústavy, ako aj úrovňou technologických možností výroby [1]. Môžeme ho zdokumentovať hlavne na strešných konštrukciách navrhnutých na prekrytie väčších priestorov bez použitia vnútorných podpôr, ktoré u historických budov dosahovali maximálne 60 m a v súčasnosti sú realizované sústavy s rozpätím nad 150 m.