V oblasti strešných konštrukcií možno pomerne dobre vymedziť obdobia, v ktorých boli určité systémy najviac rozšírené, než boli nahradené novšími. Novodobosť možno vidieť hlavne v uplatňovaní nových druhov materiálov na báze dreva, v aplikácii novovyvinutých typov spojov, v technológií umožňujúcich automatizáciu výroby drevených konštrukcií a, samozrejme, v procese navrhovania, v ktorom možno vychádzať z objektívnejších znalostí o vlastnostiach materiálu a z výsledkov riešenia priestorových výpočtových modelov nosných systémov.