Dynamika ľudského života a dynamika ekonomických procesov stavajú pred organizmus našich miest, ale aj vidieckych sídiel nové úlohy, ktorým sa musia prispôsobiť. Je teda základnou požiadavkou nielen spomínané nové vplyvy premietať do jestvujúcich štruktúr, ale dokázať predvídať najmä tie budúce. V tom je azda najväčší problém - definovať nové vízie, časové horizonty, funkcie, štruktúry, priestory... exaktne predvídať potreby, alebo vytvárať flexibilné koncepcie založené na dynamike a adaptabilnosti štruktúr (urbánne, objektové, interiérové). Ako sa dá dosiahnuť určitá symbióza, možno ukázať na dvoch príkladoch od architekta Renza Piana.