Požiarna odolnosť je v súčasnosti dosť veľkým problémom pri navrhovaní oceľových a spriahnutých oceľobetónových konštrukcií. Pri navrhovaní oceľových rámových budov so spriahnutými stropmi je dnes bežnou praxou, že všetky požiaru vystavené oceľové časti - stĺpy, prievlaky a stropné nosníky - sa chránia požiarne ochrannými materiálmi, čo zvyšuje cenu konštrukcie a znevýhodňuje ju tak v porovnaní s betónovými konštrukciami. Dôvodom je, že výpočtové postupy v normách sú založené predovšetkým na normových skúškach izolovaných prvkov, ktoré nezohľadňujú spolupôsobenie medzi jednotlivými časťami konštrukcie. Je to metóda bezpečná, ale veľmi konzervatívna, pretože zanedbáva vlastnú požiarnu odolnosť konštrukcie ako celku. Preto sa v posledných rokoch začal výskum zameriavať na podrobnejšie preskúmanie spolupôsobenia jednotlivých konštrukčných prvkov, kde majú nezastupiteľnú úlohu veľkorozmerové experimenty.