Čo už, keď už? Zapáčil sa mi titulok architekta Heňa Pifka v tomto čísle Eurostavu, kde hovorí aj o iných možných prístupoch k predĺženiu životnosti panelových obytných domov, ako je len ich obnova (str. 10 - 12). Prepožičala som si ho, aj keď trochu upravenej forme, aby som upriamila vašu pozornosť na súčasný stav rozvoja stavebníctva. Iste, stavebníctvu sa momentálne veľmi dobre darí a všetci sa z toho úprimne tešíme. V predchádzajúcom roku sa totiž na Slovensku dosiahli najlepšie výsledky v stavebníctve za posledných 10 rokov a aj tento rok sa očakáva ďalší ? aj keď už miernejší ? rast. Na druhej strane, objemom stavebnej produkcie za minulý rok sme dosiahli len úroveň, ktorá tu bola okolo roku 1990. Ale čo už, keď po roku 1990 bol (zo známych dôvodov) na Slovensku ohromný prepad stavebníctva? Dôležité je, že sme sa postupne vyhrabali a v súčasnosti sú rozbehnuté viaceré veľké projekty, ktoré sú poistkou rastu stavebnej produkcie minimálne na ďalšie 3 ? 4 roky. Ak sa však pozrieme bližšie, kde sa veľké projekty realizujú, okrem závodov Pegueot v Trnave a Kia pri Žiline, sú takmer všetky veľké projekty plánované a realizované v Bratislave a okolí. Len drobnejšie závody, logistické parky či nákupné centrá sa realizujú v strede aj na východe republiky. Bratislavské projekty River Parku, Pribinovej ulici, výškové budovy na rohu Račianskej, na Šancovej, na Mlynských Nivách, pri Auparku, projekt Bergamon a ďalšie bytové domy a obytné a administratívne komplexy plánované alebo už v realizácii robia z Bratislavy jedno veľké stavenisko. Samozrejme, Bratislava je hlavné mesto a má ambície rozvíjať sa ako moderné európske mesto, len sa obávam, aby sa rozvoj Slovenska nezužoval len na rozvoj Bratislavy, v duchu hesla podsúvaného investorom ?keď už na Slovensko, tak do Bratislavy?. Aj tak je už rozdiel medzi jednotlivými regiónmi a Bratislavou markantný a práve v dôsledku plánovaných stavebných projektov sa tento rozdiel bude ešte výraznejšie prehlbovať. Nechcem, aby ste si mysleli, že sa neteším, že sa v Bratislave stavia, práve naopak. Len sa obávam, ako toto mesto zvládne ten veľký počet za prácou dochádzajúcich obyvateľov (do draho prenajatých bytov), ako to zvládne doprava, keď už teraz je preprava mestom značne komplikovaná a úvahy o metre sú v nedohľadne. No ale čo už, keď už ? Pekné čítanie júnového Eurostavu praje Darina Lalíková