Parky sú vyjadrením túžby ľudí po koncentrovanej kráse bez hodnotových pochybností, príroda je krásna apriori. Mesto sa svojou podstatou vyčleňuje z prírody. Záhradné mestá boli reakciou, chceli byť v krajine, prírode, vťahovali prírodniny do svojho organizmu. Parky sú pre mestá globálnou jednotiacou myšlienkou. Nájdeme ich v tej, či onej podobe všade. Väčšie-menšie záhrady, až veľké zelené plochy sú okrem svojej samotnej prírodno-estetickej podstaty nositeľmi rôznej symboliky. Parky koncentrovali nielen to najkrajšie z vlastnej proveniencie, ale z klimaticky dostupného sveta aj za cenu pestovateľských modifikácii. Tropické skleníkové mikrosvety nájdeme od drsných európskych polôh až po austrálske Sydney či Perth aj keď tu teplomilné rastliny prežívajú voľne.