Je koniec leta, september. S týmto mesiacom sa u nás spája aj začiatok školského roka. Tento rok študenti Bratislavskej vysokej školy práva zasadnú do lavíc v novej budove školy v bratislavskom Ružinove. Škola vyrástla na mieste bývalej budovy Národného výboru Bratislava II. a známa bola najmä sobášnou sieňou s kamenným obkladom od architektov Titla a Gebauera (ten ostal čiastočne zachovaný aj v novej budove). Súkromný investor školy spolu s architektom a generálnym dodávateľom si ?sľúbili? postaviť účelnú a slušnú budovu za presne stanovený čas a presne stanovenú zmluvnú cenu. Na začiatku to často tak býva. V tomto prípade sa to podarilo...a my Vám dnes v rubrike Architektúra túto budovu predstavujeme. Pri jej prehliadke nám architekt rozpovedal príbeh jej vzniku a len tak mimochodom poznamenal, že s takým prístupom generálneho dodávateľa sa ešte za svoju 30 ročnú prax nestretol. O čo išlo? Dodávateľ zmenil niektoré lacnejšie materiály navrhnuté v projekte za kvalitnejšie s odôvodnením, aby to slušne vyzeralo, a to bez akéhokoľvek navýšenia ceny investorovi. Zvolil teda úplne opačný prístup, aký je bohužiaľ zatiaľ bežný a ten spočíva v rozpočtovaní drahších materiálov, ktoré sa v realizácii menia na podstatne lacnejšie... Prečo Stockdaleov paradox? Možno mnohí poznáte meno admirála Jima Stockdalea, ktorý bol počas vojny vo Vietname najvyššie postaveným vojenským dôstojníkom Spojených štátov vo väzení pre vojnových zajatcov. Stockdale, ktorý prežil v zajatí 8 rokov, viackrát ho mučili, nikdy nestratil vieru, že sa to raz skončí. Na otázku, kto neprežil mučenie a väznenie v tábore, Stockdale odpovedal ?optimisti?! Tí totiž verili, že sa dostanú domov už na Vianoce, potom na Veľkú noc, potom na ďalšie Vianoce...Tí, ktorí však nestratili vieru, ale neboli prehnanými optimistami, že sa to rýchlo skončí, a oni pôjdu domov, prežili a domov sa nakoniec dostali. A to je ten Stockdaleov paradox... Preto nechcem byť prehnaná optimistka, že v krátkej budúcnosti sa prístup mnohých dodávateľov zmení, že budú načas platiť poddodávateľom, že nebudú chcieť navyšovať ceny, že nebudú svojvoľne meniť drahšie materiály za lacnejšie... Ale pevne verím, že raz ten čas príde, keď nebudeme musieť vyzdvihovať jednotlivca za slušné a profesionálne správanie, ale že sa stane štandardom prinajmenšom realizovať dielo v dohodnutých podmienkach a nesnažiť sa dobehnúť a oklamať všetkých naokolo. Jednoducho, že všetci účastníci investičného procesu sa budú správať profesionálne a slušne. Dúfam, že to nevyznieva príliš optimisticky?