Vážení čitatelia, Slovensko má svoje špecifické podmienky. Týka sa to aj výstavby obchodných a administratívnych budov či priemyselných parkov. Niekde na začiatku je vláda, ktorá pripraví dobrú pôdu pre investície, napríklad zahraničné. Zahraničný investor si nájde partnera, môže to byť developerská spoločnosť, ktorá mu v dohodnutej cene kúpi pozemok na určenom mieste. Niekedy na supervzácnom mieste. A výstavba môže začať. Stavbári si mädlia ruky, že majú práce vyše hlavy. Investori či developeri sú spokojní, že investujú a peniaze rodia peniaze. Developeri o tri ? štyri roky očakávajú krízu na pôde administratívnych budov, keď ponuka prevýši dopyt. Ak to bude skôr, nevadí. Investujú do iných segmentov. A keď aj inde príde kríza, nevadí... Niekde uprostred je architekt ako autor architektonického riešenia. Zahraničná spoločnosť si zväčša prinesie aj svojho architekta. Je pravdepodobné, že na Slovensku nikdy nebol, ale pripraví architektonické riešenie. Slovenský architekt sa zúčastní architektonickej súťaže, aby si niekedy v živote nemusel vyčítať, že k tomu mohol niečo povedať a ostal ticho. Lenže zahraničný investor má svoj vkus, svoje peniaze, tak si postaví, čo sa mu chce. Osudy takýchto stavieb sú nevypočitateľné. Naopak, ak postavíme administratívnu či akúkoľvek inú budovu s dokonalou vzduchotechnikou, kde je dostatok denného svetla a veľa zelene, s tou najkrajšou architektúrou, plnou filozofie a umenia, nedosiahneme nič, ak zabudneme na niečo. To niečo znamená chybnú, či dokonca chýbajúcu infraštruktúru. Na každom kroku. Prečo chceme postaviť národný futbalový štadión v stiesnených podmienkach? Kadiaľ príde tridsaťtisíc návštevníkov, pre ktorých bude určený? A kde budú parkovať zamestnanci, ktorí budú sídliť v administratívnej deväťpodlažnej budove, ktorú sme už začali stavať na supervzácnom mieste? V zahraničí je trend stavať obchodné centrá so všetkým, čo k tomu patrí, buď uprostred poľa s uspokojením parkovacích potrieb, pretože sa počíta s ľahkou dostupnosťou vlastným autom, alebo priamo nad železničnou stanicou či stanicou metra. Tieto potom vykazujú obrovskú návštevnosť, ktorá, samozrejme, súvisí i s kúpyschopnosťou. Lenže Slovensko má svoje špecifické podmienky. Auto nemá každý a metro nemá nikto. A kúpyschopnosť?... Ale parkoviská a infraštruktúra chýba nám všetkým, ale o tom až na budúce. Pekné čítanie Vám praje Gabriela Vašková