Subtílne vysoké krásky, s pekne tvarovanou líniou, s charizmou, s jasne zapamätateľnou a jedinečnou vizážou a figúrou. Keď nie je len krásna na pohľad, ale aj vo svojou vnútri skrýva inteligenciu a vtip, je sa čím pýšiť. Pri pohľade na ňu vás nevdojak napadne len jediné: je sexy. Ale sú aj tie trochu tuctové, prvoplánové krásky. Sú síce vysoké, dobre stavané, ale už z diaľky z nich kričí akási lacnota. Šaty zle ušité, z pomerne lacných materiálov, hlavne že sa ligocú, pôsobia na vás dojmom, že veľmi rýchlo vyrástli a nestačili dozrieť. Nemôžete sa zbaviť dojmu, že je to len pozlátko. Tuctová, zhodnotíte. Nie, nehovorím o mladých slečnách. Hovorím o vysokých budovách, ktoré presne ako mladé krásky môžu byť sexy, ale môžu byť aj tuctové. Pritom to, že je niektorá budova sexy (a nemusí ísť vôbec len o vysokú budovu), znamená pre mňa nielen jej architektonické tvarovanie, vonkajší obal. Ide aj o vtipné konštrukčné a technologické riešenie, o je ?inteligenciu?, o dobré dispozično-funkčné riešenie, o jej riešenie z hľadiska bezpečnosti jej užívateľov, o tepelný, svetelný a akustický komfort, o techniku prostredia. A tiež ide o jej zasadenie do prostredia, o riešenie jej dopravného napojenia, o komfortné riešenie parkovania, atď. Pri architektúre by však malo platiť, že nielen ten, kto je užívateľom budovy, ale aj ten, ktorý okolo nej denne alebo len sporadicky chodí, by sa mal tešiť z pohľadu na ňu a jej okolie, alebo minimálne by ho pohľad na budovu nemal iritovať. Samozrejme, architektúra je umenie a umenie je vecou individuálneho vnímania. Nie každému sa páči Picasso, Monet, Laluha či Brunovský. Ak sa nám nepáči nejaký obraz, tak si ho nekúpime, alebo nejdeme sa naň pozrieť na výstavu. Rovnako je to pri literatúre, hudbe či divadle. Architektúra však nedáva širokej verejnosti možnosť individuálnej voľby. Snáď len pri výstavbe vlastného domu. Je to aj dôsledok neexistencie participácie obyvateľov na tvorbe prostredia. Tá je u nás ešte v plienkach a ak aj vzniknú nejaké občianske iniciatívy, tak zvyčajne len s cieľom zakonzervovania súčasného stavu. Ale vývoj ide a musí ísť dopredu. Na rozdiel od verejnosti, investori a developeri však možnosť ovplyvňovať tvorbu prostredia majú. A majú ho aj kompetentní na miestnych úradoch...Na nich je, ako využijú svoje šance či právomoci. V súčasnosti, so zverejňovaním informácií o plánovaných vysokých budovách v Bratislave, sa objavujú rôzne názory o tom, koľko Bratislava unesie ešte vysokých budov. Myslím, že tak by asi otázka ani nemala byť postavená. Ide totiž nie o to koľko, ale akých a kde. Dúfajme len, že tých sexy bude viac, ako tých tuctových... Pekné čítanie marcového vydania, kde nájdete veľa zaujímavého práve o vysokých budovách, praje Darina Lalíková, šéfredaktorka