Vychádzajúc z dikcie Smernice 2002/91/ES: Energy performance of buildings je zrejmé, že hlavným dôvodom pre vytvorenie takejto Smernice bola skutočnosť, že energetická náročnosť prevádzky budov v krajinách EÚ predstavuje viac ako 40 % z celkovej spotreby energie v jednotlivých sektoroch hospodárstva. Globálne však spotreba energie v Európe predstavuje až okolo 30 % z celosvetového podielu, pričom však na území týchto krajín sa nachádzajú zdroje len 2 ? 3 % fosílnych palív. Existuje tu teda mimoriadne veľká disproporcia medzi palivovo-energetickými zásobami krajín EÚ a ich reálnou spotrebou energie, kde dominantným odberateľom sú budovy. Preto je vcelku logické, že práve budovy sa stali predmetom racionalizácie spotreby energie, pričom v našich klimatických podmienkach sa jedná najmä o znižovanie spotreby energie na vykurovanie budov a to v celom procese výroby, distribúcie a odberu tepla.