Iste mnohých veľmi teší súčasná situácia v stavebníctve. Ja nie som výnimka, pretože po tom, čo slovenské stavebníctvo dlhých 10 rokov vyslovene živorilo, je pohľad na rozostavené budovy a celé komplexy ako aj na postupujúcu výstavbu diaľnic a nových ciest, potešujúci. A hoci je slovenské stavebníctvo, čo sa týka výkonov, objemu investícií a produktivity práce stále na chvoste pôvodnej európskej 25, faktom je, že firmy pôsobiace na slovenskom stavebnom trhu tohoročné ciele a plány už väčšinou splnili koncom septembra a do decembra ich výrazne prekročia. Druhá vec ale je kvalita súčasnej stavebnej a architektonickej produkcie. Iste, je prirodzené, že vznikajú aj lepšie aj horšie diela, ale čo ma naozaj zarazilo je ako hodnotia súčasnú úroveň architektonickej produkcie samotní obyvatelia. Tí obyvatelia, ktorým je produkcia architektov a stavbárov určená predovšetkým. Na nedávnej diskusii o architektonických šperkoch Bratislavy, ktorej sa zúčastnila asi stovka obyvateľov Bratislavy, sa okrem iného hovorilo aj o súčasných problémoch výstavby v Bratislave, aj keď prvotným zámerom organizátorov bolo poukázať najmä na pozitívne stránky architektúry Bratislavy. Spomedzi diskutujúcich zaznelo veľa výhrad a kritických slov na súčasnú architektonickú produkciu. S cieľom zvrtnúť diskusiu a dozvedieť sa viac o tom, čo sa širokej verejnosti a obyvateľom páči, čo hodnotia zo súčasnej výstavby pozitívne, boli prítomní vyzvaní, aby sa vyjadrili, ktorá budova súčasnej architektúry sa im páči. Nastalo dosť dlhé ticho a nakoniec viacerí naraz zakričali, že most APOLLO. Nemám nič proti mostu APOLLO, práve naopak. Ale očakávala som, že po mnohých kritických slovách na rôzne novopostavené budovy v hlavnom meste, nájdu aspoň jednu, ktorú pochvália. Nestalo sa...menovali dopravnú stavbu a na žiadnu konkrétnu novopostavenú budovu, ktorá by sa im páčila, si nevedeli alebo nechceli spomenúť. Škoda, pretože si myslím, že aj v Bratislave máme takých viac...Ale aj podľa mňa, za posledné roky vzniklo v Bratislave viacero budov, na ktorých vidieť, že jediným zámerom investora bolo budovu rýchlo a lacno postaviť, čo najrýchlejšie ju predať alebo prenajať a inkasovať.... Keď som o skúsenosti z diskusie hovorila s niektorými kolegami, mnohí len mávli rukou a povedali, že na Slovensku sa každý cíti stavbárom a architektom, ale že tak ako v medicíne sa ľudia pri chorobe zveria do rúk odborníka ? lekára, tak by aj architektúru mali nechať na odborníkov. A bodka. Lenže architektúra je určená predovšetkým pre ľudí. Pre tých ľudí, ktorí v nej žijú, bývajú, pracujú a chcú sa tu cítiť dobre. Chcú byť hrdí na svoje mesto, na jeho výstavbu. Preto si myslím, že by aj odborná architektonická verejnosť aj tí, ktorí o výstavbe rozhodujú mali viac načúvať ľuďom, vytvárať priestor na ich participáciu pri tvorbe prostredia, vysvetľovať im, robiť osvetu, spolupracovať a nepodriadiť sa vždy len diktátu investorov a ich peňazí. Väčšina investorov a developerov, na rozdiel od nás obyvateľov, tu totiž trvalo nežije, nebýva, netrávi voľný čas a nevychováva deti. Tí väčšinou, keď zrealizujú svoju investíciu za účelom zisku, sa zbalia a odídu. Ale my tu ostávame!