Svet prosto žije na kolesách. Stúpa intenzita premiestňovania osôb i tovarov. Doprava je na jednej strane pozitívnym nositeľom mobility a dynamiky, na druhej sa stáva hrozbou nášho života. Pribúdajú dopravné nehody, stúpa znečisťovanie prostredia.
Možno niekto namietne, že vo všetkých veľkomestách je situácia podobná a ranné a popoludňajšie dopravné špičky patria k jej koloritu. Áno, ale v týchto mestách máme zvyčajne aj inú voľbu. Nemusím ísť autom, môžem zvoliť iný spôsob dopravy, napr. metro alebo autobus. Verejná doprava je v týchto mestách síce drahá, ale spoľahlivo fungujúca a kapacitne dostatočná. V mnohých európskych mestách sú dôkladne vybudované aj cyklistické trasy a tie dávajú možnosť slobodne sa rozhodnúť, či spravíme niečo len pre svoje zdravie alebo aj pre zdravie mesta...
Problémom Bratislavy však nie sú len dopravné zápchy. Problémom je aj to, akým spôsobom sa tvaruje uličný architektonický priestor. Skutočnosťou je, že ulice sú bez zelene, bez prvkov drobnej architektúry a v dôsledku nedostatku parkovacích miest sú autá všade, aj na chodníkoch.
Bratislava nie je veľkomestom, s metrom sme sa rozlúčili už pred rokmi, ale črtajú sa určité možnosti výrazného zlepšenia, ak sa samozrejme zabezpečí na ich realizáciu finančné krytie. Mnohým hlavným mestám okolitých štátov prispieva do ročného rozpočtu aj štát. Na rozvoj dopravnej infraštruktúry však štát Bratislave neprispieva, hoci sem denne prichádza až 200 tisíc ľudí z okolitých miest a obcí za prácou a inými aktivitami. Bratislava je dopravnou križovatkou a intenzita premiestňovania osôb i tovarov cez ňu bude ešte stúpať. Aké sú perspektívy zlepšenia tejto situácie v doprave v Bratislave a čo môže zabrzdiť niektoré plánované dielčie aktivity v tejto oblasti? Dočítate sa práve v tomto čísle.
Príjemné čítanie novembrového Eurostavu praje Darina Lalíková, šéfredaktorka, Foto: P. Golej