Už trinásť rokov dostávajú naši čitatelia do rúk TOP 100, rebríček najúspešnejších podnikov na slovenskom stavebnom trhu. Ku všetkým predkladaným výsledkom za stavebné podniky, ale aj za výsledky stavebníctva ako celku, som za tie roky písal komentár, ako slovo vydavateľa, osobne. Vždy som sa usiloval hľadať za štatistickými číslami ich zmysel. Vystihnúť to, čo prinášalo spoločenský osoh a naopak. Preto som sa často nevyhol ani kritickým hodnoteniam.
V posledných rokoch zaznamenáva stavebníctvo nebývalý boom. Jeho výsledky vo forme vykonanej stavebnej produkcie sú okolo nás tak evidentné, že málokto dnes pochybuje o význame stavebníctva pre spoločenský rozvoj. Napriek tomu (alebo práve preto) pokladám za legitímnu otázku: Má slovenské stavebníctvo potenciál na trvalo udržateľný trend rozvoja podľa národohospodárskych potrieb, alebo ide len o prechodný konjunkturálny jav?
Všetky vykonané analýzy (a súčasná situácia to plne potvrdzuje) ukazujú, že kritickým hrdlom rozvoja stavebných kapacít je nedostatok pracovníkov, najmä odborných stavebných profesií. V rokoch 1980 až 1990 zamestnávalo stavebníctvo okolo 250 tisíc pracovníkov. Podľa štatistiky za rok 2007 je to o niečo viac ako 165 Stavebná fakulta STU Bratislava tisíc pracovníkov, ale súčasný dopyt je minimálne o 20 až 25 tisíc vyšší. Ak akceptujeme sily trhového mechanizmu, potom riešenie prílivu pracovníkov do stavebníctva má jednoznačné riešenie: treba zvýšiť zárobkové možnosti pracovníkov na úroveň, ktorá by zohľadňovala náročné podmienky práce na stavbách. Zatiaľ tomu tak nie je. Stavebníctvo je v zárobkoch za rok 2007 (15 561 Sk/mesiac) takmer o štvrtinu nižšie, ako celoslovenský priemer (20 146 Sk/mesiac).
Sú reálne možnosti na žiadúce riešenie? Každopádne áno, ako to vyplýva z nasledovných skutočností: Za posledných 5 rokov vzrástla produktivita práce v stavebníctve o celých 70 %, hospodársky výsledok (zisk) pred zdanením o 83,5 %, ale priemerná nominálna mzda vzrástla iba o 29,6 %. Riešenie (dostatok zdrojov) je teda v rukách podnikateľskej sféry, i keď diferenciácia zárobkov je v podnikoch veľmi výrazná. Najlepšie platia veľké podniky (nad 500 zamestnancov), u ktorých architektonická kancelária priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla za rok 2007 až 26 756 Sk. Mzdy klesajú úmerne s veľkosťou podniku. U podnikov do 19 zamestnancov bola už iba 14 810 Sk a u živnostníkov štatistika uvádza dokonca neuveriteľných 9 766 Sk. Mimochodom, takýto nepochybne nedôveryhodný údaj sa vykazuje už roky a príslušné miesta pre zmenu tohto stavu nič nepodnikajú!
Dovoľujem si tiež konštatovať, že kritický stav nezáujmu u mladých ľudí o učilištia určite súvisí s ich perspektívou na trhu práce, ktorá sa javí zo súčasného pohľadu ako finančne málo atraktívna.
A ešte jedno konštatovanie zo štatistiky: pozornosť si zaslúži súčasná štruktúra výstavby bytov. Za posledných 5 rokov sa odovzdalo do užívania 4krát viac štvor a viac izbových bytov ako 1-izbových, hoci dopyt je oproti ponuke práve v opačnom pomere. Ak to prepočítame na optimálnu obytnú plochu pre naše podmienky, potom by sme mohli stavať ročne aj o tisícku bytov viac. Komunálni politici, ale aj investori, by sa mali nad touto možnosťou zamyslieť a aj nad tým, že do opráv a údržby vkladáme asi polovicu finančných prostriedkov, ako je obvyklé v krajinách EÚ.
Tieto vybrané príklady ukazujú, čo všetko je zašifrované v číslach štatistiky. Preto čítanie tohto čísla Eurostavu môže byť celkom zaujímavým čítaním, zvlášť ak ho spojíte s rozšifrovávaním toho, čo sa za interpretáciou čísiel skrýva.
Verím, že sa Vám podarí objaviť v čísle také informácie, ktoré môžu byť pre Vaše podnikateľské aktivity užitočné.
Ing. Gabriel Blaškovič, CSc., riaditeľ vydavateľstva, Foto: Blanka Golejová