O zeleni sa právom hovorí ako o pľúcach mesta. Zeleň má v organizme mesta nezastupiteľné miesto a uvedomovali si to už pred mnohými stovkami rokov aj mestskí páni a panovníci, ktorí vznik najznámejších parkov nielen u nás na Slovensku, ale aj v Európe, či vo svete iniciovali. Na jednej strane sa máme čím pochváliť (napr. Sad Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke je najstarším verejným parkom v strednej Európe), ale na druhej strane – po návšteve iných európskych miest – musíme konštatovať, že zelene v našich mestách ale i na dedinách je málo. Navyše neustále z nej ubúda, vďaka rôznym stavebným zámerom. Aj dediny už nie sú tým, čím bývali a to hlavne vďaka extenzívnej výstavbe rodinných domov v nich, čím vznikajú celé nové štvrte, ktoré bez zelene a vybavenosti pôsobia ako novodobé nocľahárne.
Pozrime sa na problém nedostatku zelene v číslach. Z informačných zdrojov bratislavského magistrátu som zistila, že na každého obyvateľa hlavného mesta pripadá 220 m2 zelene. To je celkom slušné číslo, povedala som si a začala som si pre seba vymenúvať parky v Bratislave: Sad Janka Kráľa, Horský park, Železná studienka, Medická záhrada,... Nejako mi to nesedelo. Príliš veľké číslo na príliš malý počet verejne prístupných parkov a zelene.
Keď som hľadala ďalšie informácie, zistila som, že až 91 % z verejne prístupných plôch zelene v Bratislave predstavujú lesy (vyše 3 000 ha) a len 9 % sú parky a zeleň v okolí bytovej výstavby. A to je už žalostne málo, keďže ide už len o 19,8 m2 zelene na obyvateľa. Podobne je to aj v ďalších väčších slovenských mestách, i keď aj tu existujú výnimky. Potom sa nám, samozrejme, parky a zeleň v neďalekej Viedni, ale aj v Paríži, Londýne, Berlíne či Madride zdajú neuveriteľne veľké a krásne. Len pre porovnanie: bratislavský Sad Janka Kráľa má 42 ha a krásny udržiavaný park Buen Retiro v Madride sa rozkladá na ploche takmer 120 ha, teda je takmer trikrát taký veľký ako ten náš v Petržalke. A v Madride je spolu takýchto a podobných parkov viac ako 500, v New Yorku vyše 1 700, v Paríži vyše 400 a v Londýne parky a zeleň tvoria až 39 % z celkovej plochy mesta.
Stavebný boom na Slovensku koncom minulého roka spomalil. Mnohí podnikatelia v stavebníctve, ale aj architekti a projektanti majú z toho hlavy v smútku. Iste, ani nám to nie je ľahostajné, veď naša vydavateľská činnosť úzko kooperuje práve so stavebným trhom. Na druhej strane, vždy si hovorím, že radšej treba veci vidieť pozitívne. A tým pozitívnym, v spomalení tempa výstavby, by mohlo byť práve to, že sa presadia do výstavby už len kvalitné projekty, ktoré prinesú okrem profitu pre investora aj napríklad pridanú hodnotu pre všetkých obyvateľov mesta v podobe zveľadenia okolitého obytného či životného prostredia. Napríklad vybudujú verejne prístupný park. Je to priveľmi odvážna fantázia?
Pekné čítanie časopisu Eurostav v novom roku praje
Darina Lalíková, šéfredaktorka, Foto: P. Golej