V čase, keď píšem tento editorial, sa práve skončil veľtrh stavebníctva CONECO 2009. Schválne som si nechala písanie editorialu až po CONECO, pretože som sa domnievala, že práve na veľtrhu – v kontakte s mnohými podnikateľmi zo stavebníctva – zistím akýsi pozitívny záblesk pre slovenské stavebníctvo a architektúru na tento a najbližšie roky. A nemýlila som sa! Napriek tomu, že mnohí z vás – podnikateľov na stavebnom trhu – nie sú práve najoptimistickejší zo súčasnej situácie, berú ju ako výzvu. A to je fajn. Mnohí totiž nie sú žiadni nováčikovia a pamätajú si aj podstatne horšie časy, kedy slovenské stavebníctvo bolo v totálnej recesii a len veľmi pomaly sa rozbiehalo do nových trhových podmienok...
Počas CONECO 2009 usporiadal Zväz stavebných podnikateľov Slovenska diskusiu na tému súčasného stavu a perspektív rozvoja stavebného trhu v čase svetovej hospodárskej krízy. Širšia diskusia sa síce nerozvinula, ale od Ing. Ivana Šramka, guvernéra Národnej banky Slovenska, sme sa dozvedeli aj dobré správy. Guvernér síce konštatoval, že kríza zasiahla aj Slovensko, ale v rámci Eurozóny sme na tom stále porovnateľne lepšie ako okolité krajiny EÚ. Naše banky sú v dobrej kondícii a financovanie rozumných a kvalitných projektov určite podporia.
Apropo kvalita. To je to, čo by nás v súčasnosti mohlo konečne začať zaujímať viac ako kvantita produkcie. Pripomeňme si, čo bolo hodnotením stavebníctva v posledných rokoch: hlavne indexy nebývalého rastu stavebnej produkcie. A pritom v čase stavebného boomu vyrástli na Slovensku takmer z večera do rána mnohé stavby a budovy, ktorých architektonická ale aj stavebná kvalita je veľmi diskutabilná. Samozrejme, česť výnimkám! Prosperitu za posledné roky na stavebnom trhu využili mnohí podnikavci na svoje zištné ciele a neštítili sa pritom obchádzať ani zákon (čierne stavby), ale hlavne ceny investícií posunuli do nereálnej polohy.
Chcem veriť, že súčasná situácia už bude nahrávať len kvalite. Kvalite architektúry, kvalite urbanistického zakomponovania diel v prostredí, kvalite zhotoviteľských prác, kvalite investičných zámerov, kvalite energetických koncepcií projektovaných budov. Na kvalitné projekty sa určite nájdu finančné zdroje, ale záujem o kvalitu musí mať predovšetkým investor. Preto sa podnikatelia na stavebnom trhu oprávnene nádejajú, že sa stanú minulosťou praktiky niektorých investorov, ktorí tlačili architektov do najlacnejších riešení, ktorí šetrili na materiáloch, na cene zhotoviteľských prác, predlžovali splatnosti faktúr zhotoviteľom a nútili ich tak časť výstavby prefinancovať z vlastných zdrojov a profit zo „šetrenia“ bol vlastne len jednostranný a naviac spoločensky diskutabilný. Chcem veriť, že po období, keď nebolo ľahké zohnať dobrých architektov, kvalitných zhotoviteľov, kvalitné stavebné materiály a skúsených stavebných robotníkov, nás čakajú v tomto smere už len lepšie časy. Ich výsledkom by mala byť kvalitnejšia architektúra s kvalitnými architektonickými a energeticky efektívnymi konceptami, s kvalitnejšou realizáciou stavebných prác a s kvalitnejším prevádzkovaním budov a komplexov. Veď architektúra a prostredie, ktoré formujeme v súčasnosti, tu s nami bude existovať ešte niekoľko desiatok a možno aj stovku rokov... nech sa nemusí za nás hanbiť!
Pekné čítanie aprílového Eurostavu praje
D. Lalíková, šéfredaktorka, Foto: P. Golej