Predložené informácie môžu zorientovať čitateľov v globálnom pohľade na stav slovenského stavebného trhu, ale každý si môže cez individuálny prístup vytriediť informácie pre ním zastávaný post aj v konkrétnej riadiacej hierarchii. Chce to samozrejme vyvinúť patričné analytické úsilie pri hodnotení faktov a ich syntetickom zhodnotení pre prax, ale práve takýto prístup k faktom prináša želateľný úžitok. Zvlášť teraz, keď nielen my, ale celý svet zápasí s krízou. Preto sme sa snažili popri minulosti brať zreteľ aj na prítomnosť a dali sme priestor autorom, aby našich čitateľov zorientovali v tejto neľahkej krízovej situácii. V súlade s tézou, že bez poznania minulosti sa nedá formovať budúcnosť. Preto pridám aj ja pár myšlienok k tejto problematike.
Názory na krízu sú veľmi rozdielne. Od zatracovania všetkého až k zľahčovaniu dôsledkov, ktoré viedli ku kríze. Osobne sa stotožňujem s tými odborníkmi, čo krízu chápu aj ako šancu veci zmeniť k lepšiemu. Môže priniesť prečistenie trhu, zreálniť cenové relácie a hodnotu pracovnej sily, zvýšiť kvalitu produkcie, atď. Slabších konkurencia vyradí, schopní sa stanú silnejší a môže dozaista priniesť aj ďalšie pozitíva.
Otázky však treba klásť aj v oveľa širšom kontexte: Musí svetové hospodárstvo nevyhnutne rásť cez krízové cykly alebo sa dá tomu vyhnúť? Pôjdeme ďalej cestou neobmedzenej liberalizácie trhu alebo sa presadí väčšia regulácia a menšia sloboda pri formovaní globálnej ekonomiky sveta? Aby sme nemuseli cyklicky riešiť dôsledky ekonomických kríz. Analýzy príčin súčasnej svetovej krízy presvedčivo ukazujú, že sa popri porušovaní ekonomických pravidiel hrubo porušovali aj etické a morálne princípy podnikania. Zisk ako fetiš bez morálky, a z neho plynúci blahobyt nezodpovedných jednotlivcov a korporácií, je jednou z rozhodujúcich príčin, ktorá ako dôsledok krízy postihuje milióny nevinných!
Horšie však je to, že kým v oblasti oživovania ekonomiky sa aspoň hľadajú riešenia či už vo svete (USA), Európe (EÚ) alebo aj u nás (balíčky opatrení), v oblasti morálky a etiky podnikania sa ešte ani nezačali formovať nové prístupy k zvládnutiu tohto akútneho fenoménu súčasného sveta.
Napriek zložitostiam súčasnej doby vám prajem, aby ste si našli čas nielen na „prelistovanie“ tohto čísla Eurostavu, ale aj na „prečítanie“ relevantných informácií, ktoré pevne verím môžu byť pre váš biznis užitočné.
Ing. Gabriel Blaškovič,CSc., riaditeľ vydavateľstva