Odvaha je aj rozvaha... 11/2009

Keď sme po lete minulého roka pripravovali tématický plán jednotlivých čísiel časopisu na tento rok, už vtedy sme sa rozhodli, že v novembri predstavíme dva nové urbanisticko-architektonické komplexy v Bratislave Euroveu a River Park. Oba komplexy sa totiž mali ku koncu roku 2009, resp. začiatkom 2010 dokončovať a my sme chceli priniesť reportáž z výstavby tesne pred ich dokončením. Keď sa potom na jeseň 2008 začalo hovoriť o kríze a skutočnosťou sa stalo zastavenie niektorých už rozostavaných budov v iných lokalitách, čakali sme, či sa aj výstavba týchto komplexov nespomalí alebo dokonca nezastaví. Bolo nám však jasné, že ich výstavba je už v takom štádiu, že akékoľvek jej výrazné spomalenie by prinieslo investorom veľké škody. Našťastie, aj napriek kríze, práce postupovali tak, že Eurovea je takmer hotová a River Park bude dokončený v priebehu prvého polroka budúceho roka. Oba komplexy tak majú v súčasnosti už veľmi čitateľnú podobu a teda sa stávajú aj predmetom odborných ale aj laických diskusií a hodnotení. Samozrejme, aj vo mne oba komplexy vzbudzujú už teraz určité emócie. Bola som sa pozrieť v oboch lokalitách opakovane, poznám podrobne oba zámery investorov, poznám vízie a predstavy architektov, poznám aj názory niektorých kolegov na oba projekty a poznám aj názory niektorých známych a kamarátov na oba projekty. Poznám kritické názory najmä na River Park ohľadom prílišnejvýšky a zahustenosti, ale aj ohľadom citácie architektonických tvarov budov v Eurovea... Napriek tomu, ja si zatiaľ netrúfam vysloviť jednoznačný názor alebo kritiku ani na jeden z týchto projektov. Dôvodom nie je opatrnosť, ale práve naopak – rozvaha. Odvaha nie je kritizovať, oveľa väčšia odvaha je rozvaha. Už niekoľkokrát som sa totiž presvedčila, aké je jednoduché niečo skritizovať a nedať tomu ani šancu ukázať, či po dokončení, „oživení a zobytnení“ sa to ukáže ako životaschopné dielo alebo nie. Po príklady nemusíme chodiť ani veľmi ďaleko. Napríklad komplex Tatracentra v Bratislave. V čase svojho vzniku bola samotná budova ako aj jej autor a investor pod veľkou paľbou kritiky. Útočilo sa zo všetkých strán, kritizovala sa jej predimenzovanosť, transparentnosť, atď. Dnes po vyše desaťročnej existencii tejto budovy sa ukázalo, že je absolútne neoddeliteľnou, pozitívnou a mestotvornou súčasťou dnešného Hodžovho námestia v Bratislave a je možno najlepšou architektúrou celého námestia a dobrým súčasným protipólom historickej budovy Prezidentského paláca. Ale to sa berie už ako samozrejmosť a nikto sa tým nezaoberá alebo mlčí a k svojej kritike spred desiatich rokov sa radšej ani nepriznáva. A takýchto a podobných príkladov nielen v Bratislave ale aj v iných mestách na Slovensku by sme našli určite viac. Preto odporúčam, počkajme... Počkajme aj s predčasnou chválou aj predčasnou kritikou. Veď kvalitu a životaschopnosť architektúry vždy najlepšie preverí až čas... A inak tomu nebude ani v prípade oboch nových urbanisticko-architektonických komplexov, ktoré majú ambíciu stať sa novými mestskými centrami Bratislavy. Držme im palce, aby sa nimi naozaj stali. A keď budú dokončené a ožijú plánovanými funkciami, obyvateľmi a užívateľmi a naplno sa odhalia ich pozitíva a negatíva, hodnoťme a poučme sa všetci, investori, architekti, stavebné úrady aj poslanci.

Pekné čítanie novembrového Eurostavu praje Ing. arch. Darina Lalíková, CSc., šéfredaktorka, Foto: P. Golej