späť na obsah časopisu

Priznám sa, že na prípravu tohto septembrového čísla Eurostavu som sa vyslovene tešila a námety preň sme v redakcii zhromažďovali a obsahovú náplň čísla kreovali už od jari. Dôvodom tohto môjho „tešenia“ je jeho téma. Ide o tému šetrenia energiami, o energeticky efektívne koncepty budov, o udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe, o zelenú a ekologickú architektúru a o materiály, stavebné postupy a konštrukcie, ktoré k takémuto typu výstavby prispievajú. Sú to všetko stále ešte nové a neprebádané témy pre mnohých z nás, v ktorých by sme sa mali všetci začať intenzívne vzdelávať. Pretože pokrok v tejto oblasti ide míľovými krokmi vpred.

Už aj na Slovensku – a nielen medzi odborníkmi – sa konečne začína dôraznejšie upozorňovať na potrebu ochrany životného prostredia a šetrenie energiami pri výstavbe. Je to logické, veď budovy sa na celkovej spotrebe energie podieľajú až 40 % a vzhľadom na vyčerpateľnosť fosílnych palív a ochranu životného prostredia je potrebné s tým niečo robiť. S tým ale súvisí zase potreba zmeny zabehnutého a tradičného spôsobu navrhovania budov. A to si vyžaduje najmä od architektov, projektantov, ale aj výrobcov stavebných látok a zhotoviteľov vzdelávanie. Musia sa učiť, získavať nové vedomosti a poznatky, ako k navrhovaniu a realizácii takýchto budov pristupovať. Našťastie, učiť sa je odkiaľ. Veď v zahraničí je už naozaj veľa príkladov energeticky efektívnych konceptov budov a nezriedka tam nájdeme aj mimoriadne dobrú a kvalitnú architektúru, ktorá je certifikovaná podľa niektorého zo známych certifikačných systémov udržateľných budov (LEED, BREAAM...).

Na Slovensku však zatiaľ výraznejšia skúsenosť s navrhovaním takýchto budov chýba. Potvrdilo sa nám to aj pri príprave tohto čísla, keď sme hľadali konkrétnu hotovú realizáciu energeticky efektívnej budovy do našej pravidelnej rubriky Architektúra. Pri pátraní po takejto realizácii na Slovensku sme vynaložili naozaj veľa energie, kontaktovali sme rôznych odborníkov a architektov, ktorí pôsobia v oblasti navrhovania energeticky pasívnych domov a budov, ale ani s ich pomocou sa nám žiadna dobrá a kvalitná referenčná budova v takmer nulovom štandarde medzi novo realizovanými alebo rekonštruovanými budovami nepodarila nájsť. A nízkoenergetické stavby, ktorých je síce už viac aj na Slovensku, ale ktoré z hľadiska slovenskej legislatívy horko-ťažko spĺňajú teplotechnickú normu v Nemecku, ukazovať ako cestu vhodnú nasledovania, nemá význam. Podarilo sa nám však nájsť aspoň zaujímavú realizáciu Envirodomu, ktorý je príkladom progresívne riešenej drevostavby (viac v rubrike Architektúra, str. 55 – 58).

A ešte poznámka na záver! Aj vy máte často problém s používaním terminológie v tejto oblasti? Neviete, kedy je správne použiť pojem „udržateľná architektúra“ a čo je to zelená architektúra a čo znamenajú ďalšie pojmy ako ekologická architektúra, energeticky efektívna budova a kedy ktorý pojem treba použiť? Nič si z toho nerobte a nalistujte si Diskusné fórum v tomto čísle. Práve na tieto, ale aj ďalšie otázky sme hľadali odpovede pomocou odborníkov.

Pekné čítanie septembrového Eurostavu praje


Autor
Ing. arch. Darina Lalíková, CSc., šéfredaktorka

Fotografie (vizualizácia)
P. Golej
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG