späť na obsah časopisu

Energetická efektívnosť prioritou

Rok 2020 bol cieľovým rokom nielen v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie, ale aj energetickej efektívnosti.

V Slovenskej republike sa cieľ v oblasti úspor energie do roka 2020 určil už v Koncepcii energetickej efektívnosti schválenej v roku 2017. Jedným z legislatívnych opatrení SR je aj zákon č. 321/2014  Z. z. o energetickej efektívnosti. Po vydaní európskej smernice 2012/27/EÚ bol v SR pôvodný zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie nahradený zákonom č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti. V roku 2020 bol tento zákon dvakrát zmenený a doplnený.

 

Ciele do roka 2020 v oblasti energetickej efektívnosti

Na koncepciu nadväzovali trojročné akčné plány energetickej efektívnosti (2008 – 2010, 2011 – 2013, 2014 – 2016).

Cieľ úspor energie bol do roka 2016 stanovený podľa smernice 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách vo výške, ktorá zodpovedá 1 % priemernej konečnej energetickej spotreby (KES) v rokoch 2001 až 2005. Po roku 2016 už neboli naše ciele také ambiciózne, keďže sa očakávalo, že najskôr sa vykonajú opatrenia s nižšou investičnou náročnosťou a postupne bude každá ďalšia úspora energie drahšia. Plnenie cieľa sa vyhodnocovalo vždy až po uplynutí trojročného obdobia. Vyhodnotenie plnenia cieľov do roka 2016 je uvedené v tabuľke č. 1.

Ukazovateľ

Úspory energie podľa smernice 2006/32/ES na základe prepočítanej priemernej KES v rokoch 2001 – 2005

 

Plán

Plnenie

[%]

[GWh]

[GWh]

Ročný cieľ

1,0

   867

-

Trojročný cieľ do roka 2010

3,0

2 602

2 602

Strednodobý cieľ do roka 2013

5,7

4 924

4 470

Dlhodobý cieľ do roka 2016

9,0

7 805

7 142

Dlhodobý cieľ do roka 2020

11,0

9 539

-

 

Tabuľka č. 1:

 Vyhodnotenie plnenia cieľov v oblasti energetickej efektívnosti do roka 2016

 

Podľa smernice 2006/32/ES bol cieľ úspor energie nastavený len na úroveň konečnej energetickej spotreby. Zmenu priniesla nová smernica o energetickej efektívnosti 2012/27/EÚ, podľa ktorej bolo potrebné určiť cieľ úspory energie do roka 2020 nielen na úrovni konečnej energetickej spotreby, ale aj na úrovni primárnej energetickej spotreby (PES). Vyhodnocovanie plnenia bolo potrebné zabezpečiť už na ročnej báze a okrem úspor energie, ktoré každoročne pribúdali z „nových“ opatrení, bolo potrebné sledovať aj kumulatívnu úsporu energie z predchádzajúcich rokov podľa životnosti jednotlivých opatrení. Tretí akčný plán energetickej efektívnosti (2014 – 2016) už zohľadnil nové pravidlá úspory energie a na dosiahnutie konečného cieľa v roku 2020 bolo od roka 2014 potrebné realizovať nové opatrenia energetickej efektívnosti, ktoré by každoročne znížili KES o 948,75 GWh. Keby sa v niektorom roku nepodarilo dosiahnuť plánovanú ročnú úsporu, bolo by potrebné „pridať“ v nasledujúcich rokoch. Monitorovaním dosahovaných úspor energie poverilo Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru (SIEA), ktorá každoročne spracovala vyhodnotenie plnenia cieľa v oblasti energetickej efektívnosti. Už po vyhodnotení roka 2019 sa v SR identifikovali kumulované úspory energie vo výške viac ako 23,35 TWh. Keby sa v roku 2020 nerealizovali žiadne nové opatrenia, plánovaný cieľ kumulatívnej úspory energie za roky 2014 – 2020 by SR splnila v roku 2020 vo výške viac ako 29,87 TWh, čo predstavuje splnenie plánovaného cieľa na 112,5 %. Reálne dosiahnuté úspory vrátane započítania nových opatrení energetickej efektívnosti realizovaných v roku 2020 budú ešte vyššie.

Kým do roka 2016 sa na plnení cieľa podieľal najmä sektor „Budovy“, v poslednom akčnom pláne energetickej efektívnosti, ktorý sa predĺžil až do roka 2020, sa očakával najväčší podiel úspor energie zo sektora „Priemysel“ Sem sa nezapočítavajú úspory energie z „energetického priemyslu“, ktorý sa vyhodnocuje na úrovni primárnej energetickej spotreby.

Konečné výsledky plnenia cieľa do roka 2020 budú k dispozícii v roku 2021, keď SIEA spracuje všetky relevantné údaje v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti.

 

Zákon o energetickej efektívnosti

Napriek tomu, že smernica o energetickej efektívnosti uprednostňovala pri plnení cieľa úspor energie tzv. povinné schémy energetickej efektívnosti, podľa ktorých mali distribútori alebo dodávatelia energie realizovať opatrenia na úsporu energie u svojich odberateľov, SR sa rozhodla použiť alternatívne opatrenia ako napr. dotácie, dobrovoľné dohody a legislatívne opatrenia. Jedným z legislatívnych opatrení je aj zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti. Po vydaní európskej smernice 2012/27/EÚ bol v SR pôvodný zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie nahradený zákonom č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti. V roku 2020 sa tento zákon dvakrát zmenil a doplnil, a to najmä z dôvodu transpozície smernice 2018/2002/EÚ, ktorou sa revidovala pôvodná smernica o energetickej efektívnosti.

Povinnosť vypracovania dlhodobej stratégie obnovy budov sa zo zákona o energetickej efektívnosti vypustila, keďže je s účinnosťou od 10. marca 2020 ustanovená v zákone č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Novela zákona o energetickej efektívnosti upravuje povinnosti inštalácie individuálnych meracích zariadení v budovách, zavádza ekonomicky a technicky podmienenú povinnosť pre nebytové budovy s inštalovaným výkonom vykurovacích a klimatizačných systémov vyšším ako 290 kW, ako aj inštaláciu systémov automatizácie a riadenia budovy. Upravili sa ustanovenia o obsahu komplexného posúdenia potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia, zmeny sa dotýkajú aj energetických auditov a výkonu činnosti energetických audítorov.

Nové povinnosti pre vlastníkov (správcov) budov

Pre budovy sa definujú spoločné priestory budovy ako miestnosti alebo súbor miestností budovy, ktoré sú vybavené vykurovacími telesami a sú určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi. Povinnosť vybaviť vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s dlhodobým pobytom osôb (termoregulačnými ventilmi) sa rozširuje aj na spoločné priestory budovy pri výmene zariadenia na výrobu tepla alebo na rozvod tepla, ak je to funkčne uskutočniteľné a technicky a nákladovo primerané. Povinnosť sa vzťahuje na budovy s celkovou podlahovou plochou nad 1 000 m2, ktoré majú nainštalovaný systém ústredného teplovodného vykurovania alebo spoločnú prípravu teplej vody.

Pre budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 500 m2 s ústredným teplovodným vykurovaním sa v súlade s revidovanou smernicou o energetickej efektívnosti zavádza povinnosť inštalácie funkcie diaľkového odpočtu pre určené meradlo a pomerový rozdeľovač tepla. Ak sa v budove využíva teplo dodané dodávateľom tepla, zodpovedá za splnenie povinnosti koncový odberateľ tepla, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi (napríklad správca budovy).

Ak sa teplo na vykurovanie vyrába v centrálnom zdroji tepla v budove (v tzv. domovej kotolni alebo strojovni na tepelné čerpadlá) a vlastníci bytov a nebytových priestorov neprenajali centrálny zdroj tepla inej osobe, zodpovedá za inštaláciu diaľkového odpočtu spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo ním poverená osoba, ktorá rozpočítava množstvo vyrobeného tepla konečným spotrebiteľom.

Inštalácia diaľkového odpočtu sa má realizovať najneskôr do 1. januára 2027. Ak vlastník budovy energetickým auditom alebo správou k energetickému certifikátu preukáže, že inštalácia funkcie diaľkového odpočtu nie je nákladovo primeraná alebo technicky možná, môže uplatniť výnimku z plnenia tejto povinnosti.

Nové povinnosti pre vlastníkov nebytových budov

Ak je to funkčne uskutočniteľné a technicky a nákladovo primerané, vlastník nebytovej budovy s celkovým účinným menovitým tepelným výkonom vykurovacieho systému vyšším než 290 kW a vlastník nebytovej budovy s celkovým účinným menovitým chladiacim výkonom klimatizačného systému vyšším než 290 kW sú povinní vybaviť nebytovú budovu systémom automatizácie a riadenia budovy. Systém by mal zabezpečovať nasledujúce funkcie:

-  priebežne monitorovať, zaznamenávať, analyzovať a upravovať spotrebu energie,

-  porovnávať energetickú efektívnosť nebytovej budovy s referenčnými hodnotami energetickej efektívnosti budovy, ktoré vyhodnocuje a na webovom sídle zverejňuje prevádzkovateľ monitorovacieho systému energetickej efektívnosti (v súčasnosti SIEA),

-  zisťovať straty v energetickej účinnosti technických systémov nebytovej budovy a informovať o možnostiach zvýšenia energetickej účinnosti a

-  zabezpečiť komunikáciu s prepojenými technickými systémami nebytovej budovy a inými spotrebičmi v nebytovej budove a interoperabilitu s technickými systémami nebytovej budovy zahŕňajúcimi rôzne typy výrobcom chránených technológií a zariadení alebo technológie a zariadenia od rôznych výrobcov.

 

Túto povinnosť by mal vlastník nebytovej budovy splniť najneskôr do 1. januára 2025.

Nebytové budovy sú taxatívne vymedzené v § 43c ods. 1 stavebného zákona (napr. hotely, reštaurácie, administratívne budovy, budovy pre školstvo, nemocnice a iné). Ak inštalácia systému automatizácie a riadenia nebytovej budovy nie je funkčne uskutočniteľná a technicky a nákladovo primeraná, preukazuje vlastník budovy túto skutočnosť účelovým energetickým auditom alebo správou, ktorá je prílohou energetického certifikátu a okrem iného obsahuje vstupné údaje o budove, o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technických systémov. Nevhodnosť inštalácie by mala byť v správe z energetického auditu alebo v správe k energetickému certifikátu riadne preukázaná.

 

Energetickí audítori, energetické audity

Na základe skúseností z aplikačnej praxe zákona sa spresnili ustanovenia na zabezpečenie kvality energetických auditov. Energetický audítor je povinný vykonávať energetický audit riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a postupom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom. V prípade výkonu energetického auditu viacerými audítormi, čo nie je pri veľkých podnikoch zriedkavé, je potrebné určiť jedného audítora, ktorý bude zodpovedať za kvalitu vykonaného auditu a za odoslanie súboru údajov pre monitorovací systém energetickej efektívnosti.

Povinnosť zabezpečiť vykonanie energetického auditu majú len veľké podniky, a to vrátane opakovania každé štyri roky. Definícia veľkého podniku je vymedzená negatívne – ako podnikateľ, ktorý nie je mikro-, malým ani stredným podnikom. V praxi sa často vyskytujú rôzne typy podnikov, zriadených napr. obcami, ktoré spĺňajú podmienku veľkého podniku, a to najmä z dôvodu, že viac ako 20 % podielu na majetkových alebo hlasovacích právach má subjekt verejného práva, napr. obec alebo štát.

Alternatívou vykonávania opakovaných auditov je zavedenie certifikovaného systému energetického alebo environmentálneho manažérstva. 

 

Celý článok nájdete v aktuálnom vydaní časopisu Eurostav


Autor
Dr. Ing. Kvetoslava Šoltésová, CSc.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG