späť na obsah časopisu

V súvislosti s dosiahnutím dekarbonizovaného stavebného fondu do roka 2050 si nové budovy zaslúžia rovnakú pozornosť ako tie, ktoré dnes už stoja a je ich potrebné obnoviť. Predpokladá sa, že 20 až 25 percent fondu budov, ktorý tu bude stáť v roku 2050, sa musí ešte postaviť. Dôraz na úroveň nových budov je dôležitý hlavne preto, lebo istý podiel existujúcich budov nebude jednoduché premeniť na úroveň, ktorá by prispela k dekarbonizácii fondu budov. V súčasnosti má k takejto úrovni najbližšie energetická úroveň budov s takmer nulovou potrebou energie (angl. Nearly Zero-Energy Buildings, skrátene NZEB). Tá je povinná pre všetky nové budovy v EÚ od začiatku roka 2021.


Rok 2021 je rokom NZEB

Zvyšovanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov nie je pre Slovensko ani pre krajiny EÚ nič nové. Naposledy sa u nás zvyšovali požiadavky v roku 2016, predtým v roku 2013. Zvyšovanie požiadaviek je dôležitým nástrojom verejných politík v znižovaní produkcie emisií, ale aj v otázke energetickej bezpečnosti (podľa Európskej komisie každá úspora energie o percento predstavuje zníženie dovozu plynu o 2,6 percenta) či v znižovaní účtov za energie domácností a v zlepšení vnútorného prostredia.

Nové požiadavky, ktoré nás čakajú od roka 2021, určuje smernica o energetickej hospodárnosti, ktorá predstavuje hlavný legislatívny nástroj na úrovni EÚ na zlepšenie energetickej efektívnosti európskych budov. Kľúčovým prvkom smernice o energetickej hospodárnosti budov, najmä z hľadiska dosiahnutia dlhodobejších energetických a klimatických cieľov, sú požiadavky týkajúce sa budov s takmer nulovou potrebou energie (angl. Nearly Zero-Energy Buildings, skrátene NZEB). Podľa smernice musia členské štáty zabezpečiť, aby od 31. decembra 2020 (čiže pre nás po 1. 1. 2021) boli všetky nové budovy budovami s takmer nulovou potrebou energie a aby po 31. decembri 2018 boli nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia verejné orgány, budovami s takmer nulovou potrebou energie.

Smernica však uvádza len rámcovú požiadavku a stanovenie presných požiadaviek necháva na každom členskom štáte. Zároveň je zložité porovnávať úrovne ambícií v jednotlivých členských štátoch pre veľmi odlišné prístupy k ich definovaniu a výpočtu ich energetickej hospodárnosti. S cieľom umožniť členským štátom ľahšiu výmenu skúseností by podľa štúdie EK pomohol jednotný prístup k výpočtu a hodnoteniu NZEB, ktorý by uľahčil porovnateľnosť medzi jednotlivými členskými štátmi.

NZEB ≠ uhlíkovo neutrálna budova

Hoci NZEB znamená významný skok smerom k dekarbonizovanému fondu budov, túto úroveň výstavby nemožno automaticky považovať za uhlíkovo neutrálnu. Potrebné zníženie emisií do roka 2050 by si vyžadovalo [1] priemerné emisie v budovách na úrovni približne 3 kg CO2ekv/(m2.rok), čo možno považovať za referenčnú hodnotu, ktorú by tak nemala úroveň NZEB prekračovať. V praxi to však úplne neplatí. Keďže jednotlivé parametre NZEB si nastavovali členské štáty samy, často ide len o mierne zvýšenie súčasných požiadaviek a o takmer nulovej potrebe vypovedá len názov energetickej úrovne.

V prípade slovenského nastavenia požiadaviek na úroveň NZEB môžeme s určitosťou povedať, že budovy s takmer nulovou potrebou energie budú mať priemerné emisie vyššie ako 3 kg CO2ekv/(m2.rok). Preto v tejto súvislosti stále existuje značný rozvojový potenciál pre NZEB. Pri súčasnej nízkej úrovni a tempe obnovy existujúceho stavebného fondu musí NZEB v novej výstavbe nevyhnutne prispieť k dekarbonizácii fondu budov do roka 2050. NZEB musí byť odpoveďou na výzvu, ako urobiť nové budovy kompatibilnými s uhlíkovou neutralitou.

Novostavby, hnací mechanizmus inovácií

Dôležitú pozornosť si zaslúžia novopostavené budovy s vysokým štandardom, ktorý spravidla vysoko prekračuje rámec základných požiadaviek. Takéto pilotné projekty zvyčajne slúžia ako hnací mechanizmus inovácií (nových výrobkov a postupov) a podporujú ich zavádzanie do výstavby a obnovy budov, keďže ich overenie v praxi umožňuje znižovať ich ekonomické riziko. Zverejnenie výsledkov pilotného projektu urýchľuje zavedenie inovácie na trhu a znižuje náklady. Vzorové projekty (budovy) potom slúžia ako pozitívny príklad využitia inovatívnych techník a konceptov a ponúkajú konkrétny a jasný argument pre skeptickejších stavebníkov, verejnosť a politikov.

Veľmi dobrým príkladom podpornej verejnej politiky je úspešný rakúsky grantový program na podporu výskumu a vývoja v oblasti udržateľnej výstavby „Haus der Zukunft“ [2], ktorý v rokoch 1999 až 2012 podporoval výstavbu inovatívnych pilotných projektov. Vďaka programu zaznamenalo Rakúsko nárast vedeckej kompetencie v tejto oblasti a rakúske firmy dokázali prevziať vedúcu úlohu v technológiách udržateľnej výstavby po celom svete.

NZEB ako (nad)štandard výstavby najbližšieho desaťročia

Niekoľko projektov s dobre navrhnutým NZEB preukázalo, že takéto úrovne výstavby možno dosiahnuť za rozumnú cenu. Zvyčajne len mierne presahujú nákladovo optimálnu úroveň v prípade, že sa už v počiatku kladie dôraz na kvalitný návrh a projektovú prípravu. Štúdia Európskej komisie predpokladá, že s nárastom podielu NZEB budov na trhu v celej Európe možno očakávať, že priepasť medzi úrovňou NZEB a nákladovo optimálnymi úrovňami sa bude postupne znižovať, až sa nakoniec úplne stratí, čím sa NZEB budovy stanú nákladovo optimálnymi. Preto je potrebné začať považovať túto úroveň za bežný štandard a nie za energetickú triedu len pre tých ambicióznejších.

Úplná implementácia NZEB si nevyžaduje iba dostupnosť vhodnej technológie, ale aj plnú pripravenosť všetkých účastníkov trhu. To naznačuje významné výzvy, predovšetkým pokiaľ ide o budovanie kapacít medzi stavebnými spoločnosťami, projektantmi či architektmi. Členské štáty by však mali zabezpečiť maximálne ambície, jasný právny rámec a vhodné trhové podmienky, aby sa v prvých rokoch tohto desaťročia predišlo stratám príležitostí.

[1] http://bpie.eu/documents/BPIE/publications/LR_nZEB%20study.pdf

[2] https://nachhaltigwirtschaften.at/en/hdz/


Autor
Richard Paksi, analytik, Budovy pre budúcnosť
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG