späť na obsah časopisu

Základové konštrukcie sú v priamom kontakte s podložím, ktoré je atakované vodou. Ide o dážď, presakovanie vody do podložia, stúpanie a klesanie spodnej vody, priesaky z iných zdrojov ako vodný tok, technické diela a pod. V každom prípade by mali byť základy chránené pred nepriaznivými účinkami vody. Ak sa úroveň podlažia nachádza viac ako 800 mm pod okolitým terénom, hovoríme o podzemnom podlaží. To môže byť často hlbšie (suterén), v niektorých, najmä historických, ale niekedy aj v nových, budovách môže byť aj niekoľko suterénov (podzemných podlaží) pod sebou. Priestor od úrovne základovej škáry až po strop pod prvým nadzemným podlažím sa nazýva spodná stavba. Vzhľadom na to, že tento priestor je pod terénom, by mal byť zvlášť chránený pred vodou.


Spôsob ochrany spodnej stavby je vzhľadom na odlišné prípady rôzny. Keby sme chceli zovšeobecniť podmienky účinnej ochrany spodnej stavby pred pôsobením vody, mali by sme vyzdvihnúť, prípadne zjednodušiť určité skutočnosti. Najlepšie je, ak zabránime prístupu vody k spodnej stavbe úpravou okolia, prípadne vytvoríme okolie rezistentné proti vode.

Medzi úpravy, ktoré eliminujú pôsobenie vody na stavebné dielo, patria:

  • orerazenie nepriepustnej vrstvy, to znamená, aby sa budova nenachádzala v bazéne podzemnej vody, ale aby sme umožnili vode dostať sa do priepustnejších vrstiev,
  • vytvorenie nepriepustnej vrstvy po obvode objektu; v historických budovách je to často ubitá ílovitá vrstva,
  • vytvorenie vzduchových priestorov (anglické dvorčeky),
  • zmena vlastností podložia (napr. chemické spevňovanie).

Medzi chemické metódy môžeme zaradiť injektovanie zeminy v bezprostrednom styku s konštrukciou stavby. Princíp tejto metódy spočíva v tom, že sa zemina presýti látkou, ktorá obalí jednotlivé čiastočky zeminy a spojí sa s nimi do nepriepustného celku, ktorý chráni konštrukcie proti pôsobeniu vlhkosti. Čiže nevkladá sa chemická látka do konštrukcie, ale z okolitej zeminy sa vytvorí ochranná hydroizolácia. Účinnosť tejto metódy závisí od správneho vyhodnotenia zeminy (musí byť porézna, aby sa mohla infúznou látkou presýtiť) a od správnych návrhov infúznych otvorov, aby došlo k dokonalému nasýteniu zeminy s kontinuálnou nadväznosťou.

Ak nevieme zmeniť podložie, prípadne urobiť také úpravy, aby sa voda k objektu nedostala, môžeme vytvoriť nové izolácie proti vode priamo v konštrukciách budovy.

Nové izolácie proti vode a vlhkosti v budove

Spôsoby vytvárania nových hydroizolačných vrstiev v spodnej stavbe:

Mechanické vkladanie

  • podrezávanie, t. j. podpílenie a vkladanie novej izolácie
  • postupné vybúranie časti muriva a vkladanie novej izolácie
  • vbíjanie plechov

Chemické izolácie

  • infúzie
  • injekcie

Ide o bariéru proti prieniku vody vytvorenú impregnáciou štruktúry murovaných konštrukcií chemickými prostriedkami zavádzanými do vrtov. Táto clona vznikne ich vyplnením pomocou hydrostatického tlaku stĺpca kvapaliny s výškou až 2 metre; murivo sa napúšťa zo samostatných nádobiek umiestnených nad vrtmi alebo špeciálnymi zariadeniami vyrobenými na tento účel ; medzi infúzne spôsoby sa zaraďuje aj napúšťanie muriva taveninou parafínu.

Tieto metódy sa delia podľa spôsobu plnenia vrtov na tlakové a beztlakové. Utesnená a vodoodpudivá alebo len utesnená je štruktúra muriva, a to jedným alebo viacerými druhmi chemických prostriedkov v celej hrúbke a v určitej dĺžke konštrukcie. Clona sa vytvorí impregnáciou štruktúry murovaných konštrukcií chemickými prostriedkami, ktoré sa systémom potrubí a hadíc čerpajú pod tlakom do perforovaných rúrok uložených vo vrtoch v murive; z nich chemické prostriedky zmáčajú vnútorné povrchy vrtov. Tlakové injektovanie možno robiť aj po určitých časových intervaloch (impulznou metódou). Ide o silikátové a silikónové roztoky a disperzie na vodnej alebo rozpúšťadlovej báze s utesňujúcimi a vodoodpudivými vlastnosťami a často aj s protiplesňovými účinkami:

– disperzie, emulzie, roztoky niektorých druhov polymérnych substancií, asfaltové emulzie, taveninu parafínu a iné.

Do muriva sa vyvrtávajú otvory v jednom alebo vo dvoch radoch nad sebou s vystriedaním. Priemer vyvŕtanej diery je 25 až 38 mm. Beztlakové chemické injektovanie sa vykonáva do vrtov so sklonom 30 až 45 stupňov s rovnakým priemerom (25 až 38 mm) tak, aby prechádzali aspoň jednou ložnou škárou.

Pri infúzii je nutné dodržať najvhodnejšie umiestnenie vrtov vo dvoch radoch nad sebou. Vzdialenosť medzi nimi je podľa smernice WTA 10 – 12,5 cm. Vzdialenosti vrtov musia zodpovedať hĺbke prieniku vsiaknutej látky do materiálu, hĺbka vrtov je o 50 – 100 mm kratšia než hrúbka muriva. Vyvŕtané otvory sa musia vyčistiť od prachu podľa technologického postupu. Odporúča sa odstrániť nečistoty pomocou suchého stlačeného vzduchu, bez prímesí oleja. Suché podklady je nutné pred začiatkom prác navlhčiť. Vrty sa plnia elektrickým čerpadlom alebo samospádom. Pred začatím prác je potrebné osekať omietku v blízkosti vrtov, aby pri infúzii nedochádzalo k zbytočným stratám roztoku vsakujúceho do omietky v mieste vrtov. Infúznu metódu sanácie vlhkosti pri dutinových murivách je možné použiť len s ťažkosťami. Jednou z možností je vopred nainjektovať dutiny maltou alebo sa na infúziu použije sací „knôt“, ktorý sa umiestni do vyvŕtaného otvoru a nasávanú chemickú látku odovzdá len v miestach styku s murivom. Keďže je to veľmi náročné, pri takom murive sa radšej zvolí iná sanačná metóda. Pri kombinácii infúznej metódy so systémami izolujúcimi vzduch sa môžu ovplyvniť účinky chemickej zmesi v dôsledku poklesu prísunu vlhkosti do chemickej sanačnej zóny a môžu sa zmeniť chemické vlastnosti v tejto zóne. Ďalšie podmienky, ktoré je z technického aj technologického hľadiska pri infúznom aj tlakovom spôsobe napúšťania muriva nutné vždy rešpektovať, sú:

  • druhy infúznych a napúšťajúcich materiálov vo vzťahu k ich zloženiu, možnostiam aplikácie a vlastnostiam z nich vytvorenej priečnej hydroizolácie v murive,
  • geometria vrtov v murive, t. j. počet a vzdialenosť vrtov od seba (v prípade realizácie vrtov vo zvislom smere aj nad sebou), ich priemer, dĺžka a sklon v murive,
  • schopnosť preniknutia prostriedku do rôznych materiálových štruktúr a ich predpísaná spotreba na plošnú alebo dĺžkovú jednotku muriva,
  • stabilita prostriedku vzhľadom na vytvorenie chemickej clony v murive,
  • stabilita, účinnosť a životnosť chemickej clony v murive vo vzťahu k intenzite a spôsobu vlhkostného namáhania,
  • chemické zloženie prostriedku vo vzťahu ku korózii stavebných materiálov a mált,
  • spôsob aplikácie prostriedku (používaný samostatne alebo vo vzájomnej kombinácii), ochrana pracovného a okolitého prostredia pred prípadnými škodlivými účinkami použitých druhov materiálov a pracovných technológií.

Niektoré technológie spájajú vrty vysekanou drážkou, na ktorej sa z vonkajšej strany vytvorí z nepriepustnej malty val, a infúzny roztok sa nalieva do takto vytvoreného korýtka. Tým sa zaisťuje rovnomerná hladina infúzneho roztoku vo všetkých vrtoch. Beztlakovými infúziami je vhodné aplikovať nízkoviskózne roztoky, ktoré ľahko a dostatočne hlboko vsakujú. Príprava otvorov sa zhoduje s beztlakovou metódou, len vrty sa robia v menšom sklone. V ústí vrtov sa osadia hadičky a utesnia sa maltou. Hadičky sú napojené na nádobky, ktoré sú uchytené 0,5 – 2 metre nad vrtom. Využíva sa pretlak daný rozdielom výšky hladiny roztoku v nádobe a v ústí vrtu. Tento postup je vhodný pre viskóznejšie roztoky alebo menej porézne murivá. Nevýhodami sú vyššia prácnosť a zložitejšie utesnenie hadičky vo vrte. Podľa druhu delíme injektujúce beztlakové látky (infúzne) na:

  • utesňujúce,
  • vodoodpudivé,
  • impregnačné.

 

Viskóznejšie látky nedokážu zatekať do pórov muriva, preto sa používa tlakové plnenie vrtov. Tlakové injekcie sa robia do horizontálnych vrtov s priemerom 10 až 12 mm vo vzdialenosti 20 – 30 cm od seba. Do vrtov sa osadia injekčné ventily, ktoré sa tesne uzavrú maltou. Tlakovým injektujúcim čerpadlom sa polyuretánové alebo epoxidové živice vháňajú do muriva pod tlakom okolo 0,6 MPa. Tesniaci materiál v kvapalnej forme zaplní časť spektra pórovitej štruktúry v dôsledku nasledujúceho zväčšenia objemu napenením. Pena má uzavretú pórovitosť a odoláva vzlínajúcej vlhkosti a tlakovej vode.

 

Celý článok nájdete v aktuálnom vydaní časopisu Eurostav


Autor
Ing. Jana Katunská, PhD., prof. Ing. Dušan Katunský, CSc.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG