späť na obsah časopisu

Nedávno sme v článku s podobným názvom písali o bytovom dome s drevenou fasádou vo viedenskej štvrti Seestadt Aspern [1]. Prečo sa k tomuto námetu vraciame? Inšpirovali nás témy tohto čísla Eurostavu – Energeticky úsporné budovy a Drevostavby. Naozaj sa k sebe hodia, mnoho drevostavieb patrilo k priekopníkom vysokej energetickej efektívnosti azda aj preto, lebo v ich konštrukcii sa ľahko schovala hrubá tepelná izolácia, tepelné mosty nepredstavovali dramatický problém a potrebné parozábrany zaisťovali tesnosť domu. No je za tým aj ďalší dôvod: nízkoenergetické či pasívne domy často stavali „zelení“ nadšenci, pre ktorých bolo dôležité i využitie prírodných či prírode blízkych stavebných materiálov, návrat k tradíciám či neopakovateľná kvalita vnútorného prostredia v masívnych drevostavbách. Dnes však stavba energeticky úsporných domov nie je vecou nadšencov, ale samozrejmým štandardom, ktorý vyžadujú zákony, vyhlášky a normy. Iný než „takmer nulový“ dom by už ani nemal dostať stavebné povolenie, už je to „mainstream“ (a keby sme to brali vážne, o energeticky úsporných budovách by už bolo škoda písať). Prečo nás teda drevo ako stavebný materiál naďalej zaujíma?

 

Drevo je v prvom rade kvalitný stavebný materiál – pevný, v suchu veľmi trvanlivý a odolný proti ohňu. Nie, nepomýlil som sa. Keď som kedysi robil projekt prestavby jednej starej vily, dal som si vypočítať požiarnu odolnosť trámového dreveného stropu a vyšlo 120 minút – to už môžeme považovať za odolnosť. Nemýľme si horľavosť s nedostatočnou odolnosťou, nepodliehajme hoaxom a mýtom. Drevo je navyše materiál z obnoviteľného zdroja, ak ho využívame v súlade s požiadavkami udržateľnosti – mnohí investori už vyžadujú pre použité stavebné drevo certifikáty FSC, SFI či PEFC [2]. V súvislosti s udržateľnosťou by sme nemali zabúdať ani na energiu viazanú v stavebných materiáloch a na viazané emisie CO2. Pri posudzovaní environmentálnych vplyvov stavby v rámci celého jej cyklu životnosti sú to štandardné kritériá a v prípade dreva dosahujú veľmi priaznivé hodnoty. Porovnajme typickú nosnú stenu zo železobetónu, z dutinovej tehly a dreva [3]: viazaná primárna energia zhruba 63050020 MJ/m2, potenciál globálneho otepľovania (GWP) 50/350/–12 kg CO2-ekv/m2 (možnosť výpočtu pozri [4]). Vidíme, že použitie dreva ako stavebného materiálu emisie CO2 nezvyšuje, naopak, znižuje. Kedysi sa tieto hodnoty zdali v porovnaní s vplyvmi budovy počas desaťročí prevádzky zanedbateľné, no len čo máme energeticky úsporné domy, proporcia ich vplyvu na životné prostredie pri výstavbe a pri prevádzke sa mení. Nedávno sme skúsili vypočítať emisie CO2 a viazanú verzus spotrebovanú energiu počas výstavby a počas 50 rokov prevádzky pre malý pasívny dom (približne dnešná „budova A0“). V porovnaní s konvenčnými materiálmi (tehlou, betónom) boli vplyvy počas pár mesiacov výstavby takmer rovnaké ako počas polstoročia prevádzky, pri drevostavbe boli rádovo nižšie. A toto dnes, v čase klimatickej krízy [5], považujeme za zásadnú vec. V energetických úsporách počas prevádzky budov sme sa už dostali na hranice zmysluplných riešení a ak necháme bokom rozsiahlejšie využitie obnoviteľných zdrojov energie, pre hľadanie „zelenších“ riešení je kľúčová rozumná voľba stavebných materiálov. Hlina či slama sa môžu zdať až „tmavozelené“, no stavanie z dreva je aj u nás po desaťročiach zabúdania opäť bežné.

V tomto roku sa opäť budeme snažiť ilustrovať udržateľnosť vo výstavbe inšpiratívnymi príkladmi. Úsporných drevostavieb sa aj na Slovensku nájde dosť, no zväčša sú to len menšie stavby, rodinné domy a zopár komorných verejných budov. Zhruba pred rokom sme mnohé z nich mohli vidieť na Salóne drevostavieb [6]. Nechcem teda nosiť drevo do lesa. Pozrime sa radšej na niekoľko významných medzníkov v prieniku úspornosti a „drevenosti“.

Veľmi sa mi páči budova LCT1 – Life Cycle Tower One – v Dornbirne [7]. Nie je to čistá drevostavba, komunikačné jadro osempodlažnej administratívnej budovy je zo železobetónu a stropy sú dreveno-betónové, no environmentálne parametre sú úctyhodné a rýchlosť montáže (jedno podlažie za deň) naznačuje aj ekonomickú výhodnosť. Hybridný drevený konštrukčný systém „CREE“ ukazuje priestor na vývoj a inovácie v oblasti energeticky úsporných drevostavieb. Čo sa týka energetickej úspornosti, ide o certifikovaný pasívny dom, v čase svojho vzniku (2011) rádovo úspornejší oproti požiadavkám noriem. Za zmienku stoja hádam aj certifikáty udržateľnosti LEED a DBNB.

Výškové stavby z masívnych drevených panelov sa presadzujú v mnohých krajinách, v ktorých nie sú stavebné predpisy také úzkoprsé ako u nás. Ak však ostaneme pri budovách s mierkou blízkou tomu, čo by sa u nás mohlo stavať, za zmienku stojí obytný súbor Mühlweg vo Viedni [8]. Málopodlažné sociálne bývanie v štandarde pasívneho domu tvorí skupina bodových domov z panelov z masívneho dreva, „zavesených“ na železobetónovom jadre. Drevo ako konštrukčný materiál je priznané najmä na lodžiách, 70 bytov sa muselo zmestiť do investičných limitov pre sociálnu výstavbu, zaujímavosťou je experimentálne využitie vákuových izolácií. 

V Rakúsku je drevostavbami známy najmä Vorarlberg, obecný dom v Ludeschi patrí k tamojším ikonickým drevostavbám [9]. Na rozdiel od spomínaných objektov drevo dominuje aj exteriéru tejto verejnej budovy. Opäť ide o pasívny dom, kryté „námestie“ medzi jeho troma krídlami je zakryté sklenou strechou s fotočlánkami. Obklad zo zvislých nehobľovaných fošní má pomerne veľké medzery, niekedy sú za ním skryté aj okná či otvorené schody. Výsostne moderný výraz priamo nenadväzuje na miestnu tradíciu, no je s ňou v súlade a môžeme povedať, že spoluvytvára novú tradíciu...

Čo povedať na záver? Azda len to, že načim začať. Začnime aj u nás stavať takéto zaujímavé drevostavby, dnes už, samozrejme, v štandarde budov s takmer nulovou spotrebou energie. Ak si nie sme istí, ako na to, stačí sa trochu poobzerať – inšpiratívnych príkladov je dosť...

Literatúra:

[1]PIFKO, H.: Z dreva, zeleno, sociálne. In: Eurostav. 2020, roč. 26, č. 9.

[2] Certified wood. San Francisco : WMF,2021. Dostupné na: www.bit.ly/39YaFqf.

[3] Ekologické materiály pre en. pasívne domy. Bratislava : iEPD, 2008. Dostupné na: www.bit.ly/3ryxqH9.

[4] Materiály. Hrubý Šúr : ArTUR, 2021. Dostupné na: www.bit.ly/3jtShIM.

[5] Manifest 2020. Bratislava : iEPD, 2020. Dostupné na: www.bit.ly/3tC9cxv.

[6] Salón drevostavieb. In: A+D magazín. Bratislava : OZ ARCHA, 2021. Dostupné na: www.bit.ly/2YX53Gr.

[7] Life Cycle Tower One. Dornbirn : CREE, 2021. Dostupné na: www.bit.ly/3aJqwYV.

[8] Socialer Wohnbau. Wien : BMK, 2021. Dostupné na: www.bit.ly/3aIBlKU.

[9] Ökologisches Gemeindezentrum Ludesch. Wien : BMK, 2021. Dostupné na: www.bit.ly/2N8FrDW.


Autor
doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.

Fotografie (vizualizácia)
Foto: Henrich Pifko
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG