Koncom septembra uviedla spoločnosť HB Reavis do života jeden z najvýznamnejších developerských projektov v rámci hlavného mesta, ale aj celého Slovenska –Nivy centrum. Tento polyfunkčný objekt v sebe spája autobusový podzemný terminál medzinárodného významu, nákupné centrum, farmársku tržnicu a zelenú strechu s parkom na aktívny odpočinok. Návrh komplexu vychádza od londýnskeho architektonického štúdia Benoy v spolupráci so slovenským partnerom – generálnym projektantom Siebert + Talaš.

 

Developer: HB Reavis, Generálny zhotoviteľ: HB Reavis MANAGEMENT, spol. s r. o., Hlavný architekt: Benoy (Londýn), Generálny projektant: SIEBERT + TALAŠ, s. r. o., Projekt konštrukčnej časti: PK ISA, s. r. o., StruCon SK, s. r. o., Krajinná architektúra: BDP, 2ka, landscape architects, Terra Florida

 

Nivy vyrástli v dynamicky sa rozvíjajúcej časti Bratislavy ako súčasť štvrte Nové Nivy, ktorá má byť premysleným a funkčným celkom spĺňajúcim potreby moderného mestského života. Monumentálna budova ukázala vysokú úroveň všetkých priestorov dotvorených pôsobivými architektonickými a dizajnovými prvkami a za pár týždňov od otvorenia ju navštívilo už vyše milión ľudí. S development manažérom HB Reavis Viktorom Ondráškom sme nazreli do útrob tejto budovy a pochopili, čo sa skrýva za jej efektným imidžom.

Prvá fáza

Developer odštartoval výstavbu projektu po dlhoročnej príprave v máji 2017. Myšlienka vybudovať modernú autobusovú stanicu vznikla ešte pred rokom 2010. Odvtedy sa začala postupne tvoriť, až sa dopracovala k odvážnej kombinácii spojenia dopravy s funkciou nákupného centra. Potom architekti priniesli do projektu ďalšie nápady a funkcie. Napokon sa kontúry autobusovej stanice vyprofilovali na prepracovaný projekt s takmer 70-tisíc štvorcovými metrami obchodných prevádzok, 30-tisíc štvorcovými metrami autobusovej stanice v podzemí; veľkorysých 3-tisíc štvorcových metrov patrí tržnici a na samom vrchole je zelená strecha s rozlohou 12-tisíc štvorcových metrov. A toto všetko je spojené s najvyššou administratívnou budovu na Slovensku Nivy Tower s výškou 125 metrov. Navyše, projekt si vyžiadal unikátnu investíciu v podobe podzemného kruhového objazdu. Pôvodná požiadavka hlavného mesta bola zrekonštruovať ulicu Mlynské nivy v hornom profile cestného telesa tak, aby vyhovovala nárokom na zabezpečenie individuálnej automobilovej dopravy. Developer však v kontexte celej zóny urobil ďalšie kroky a, okrem iného, vybudoval spomínaný podzemný kruhový objazd, ktorého výstavba logicky vyústila do projektu prekládky a rekonštrukcie všetkých inžinierskych sietí, ktoré boli pod zemou.

Zakladanie

Stavenisko polyfunkčného objektu vymedzovali ulice Mlynské nivy, Šagátova, Páričkova a Svätoplukova. Celý objekt je založený na kombinácii základovej dosky a veľkopriemerových vŕtaných pilót, ktoré prenášajú zaťaženie zo zvislých nosných konštrukcií. Základová doska a obvodové konštrukcie spodnej stavby sú koncipované ako biela vaňa, hydroizolačnú funkciu podzemnej časti teda plní samotná železobetónová konštrukcia, ktorá je okrem toho dimenzovaná aj na medzný stav trhlín. Základová doska objektu nie je dilatovaná. Z hľadiska zabezpečenia vodotesnosti tak bol aplikovaný overený systém, ktorý je už otestovaný na viacerých objektoch a funguje spoľahlivo.

Nosná konštrukcia

Je kombináciou železobetónových a oceľových konštrukcií. Vnútorný pôdorys podzemnej časti sa delí na niekoľko dilatačných celkov a dilatácie prebiehajú po celej výške objektu.

Väčšina nosníkov a stropných dosiek sú konštrukcie z predpätého betónu, iba v časti ulice Svätoplukova sú monolitické železobetónové konštrukcie. Na prvom podzemnom podlaží, kde je autobusová stanica, je nosná konštrukcia prispôsobená svojmu účelu tak, aby bol umožnený bezproblémový vjazd pre autobusy dlhé až 14 metrov. Predpokladanej výške vozidiel autobusovej dopravy sú prispôsobené  aj konštrukčné výšky – 7,5 metra a sú optimalizované zvislé nosné konštrukcie. Tento koncept si vyžiadal rešpektovať veľké stropné rozpony, čo si vyžadovalo navrhovať stropné dosky ako dodatočne predpäté konštrukcie. Stropnú konštrukciu tvorí sústava predpínaných prievlakov v kombinácii s už spomínanými stropnými doskami. V pôdoryse sú atypické miesta, kde sa kvôli prejazdnosti alebo architektúre strieda nosný systém, a tu sú predpínané prievlaky s maximálnym rozmerom až 2 000 × 1 500 mm. Bez takýchto odvážnych konštrukcií, ktoré by ste očakávali skôr pri konštrukciách mostov, by nebola dopravná časť objektu dostatočne prehľadná a komfortná s akcentom na bezpečnosť pri bežnej premávke.

Od prvého nadzemného podlažia sú stropy odľahčené tzv. voidmi – veľkými otvormi, ktoré umožňujú priehľad od spodných podlaží ku strešnému svetlíku. Voidy sa postupne zväčšujú a v treťom nadzemnom podlaží sa stropná konštrukcia značne redukuje. Od 2. NP je stropná konštrukcia v smere na ulicu Mlynské nivy vysunutá pred obrysy objektu a vytvára základ pre „kamene“ – samostatné časti nepravidelného tvaru. Od tejto úrovne sú nosné konštrukcie oceľové, čím sa podstatne znížila hmotnosť celého objektu. Najzaujímavejšie oceľové konštrukčné prvky sú stromové stĺpy vo voidoch a odkazujú na koruny stromov. Tu spomenieme naratív – architektonický príbeh celej stanice. Je to vlastne odkaz na minulosť, keď týmto územím pretekalo rameno Dunaja a vyhĺbilo údolie. Tak ako sa údolie otvára smerom k oblohe, tak sa aj budova otvára od kameňa, smerom vyššie sa objavujú kmene stromov, viac zelene a končí sa to na streche, ktorá symbolizuje koruny stromov. Voidy symbolizujú pohľad zdola na oblohu a prinášajú svetlo do spodných častí údolia – do pasáží objektu. A skutočne, z čakacej haly pre cestujúcich, ktorá je na prvom podzemnom podlaží, je smerom hore na juh a na sever – k Svätoplukovej ulici a na Mlynské nivy, priehľad cez štyri podlažia až k hlavnému svetlíku. Smerom na opačnú stranu je priehľad menší, ale zachytáva pohľad na architektúru tržnice – na akustické lamely, podhľady, križovanie eskalátorov vo voidoch, je to veľmi pekná súhra všetkého.

Keď sa vrátime k oceľovým konštrukciám, tvoria hlavnú strechu so svetlíkom, zastrešenie tržnice, rámp, halových objektov strojovní, točitú lávku pre peších.

Fasáda

Opláštiť takýto veľký objekt bolo náročné preto, aby nepôsobil monotónne a aby materiálové riešenie uspokojovalo vizuálny aspekt. Veľkou výzvou bolo zakrytie spomínaných „kameňov“ symbolizujúcich okruhliaky. Voľba padla na cementové platne vystužené sklenými vláknami (GRC). Materiál svojou textúrou imituje prírodný kameň. Z konštrukčného hľadiska ide o prevetrávanú fasádu s klasickou skladbou. Medzi dvoma hmotami obkladu (spodná o horná časť) je sklená fasáda spĺňajúca parametre súčasnej energetickej certifikácie. Zaujímavé sú oku lahodiace oblúkové sklá, ktoré dávajú fasáde punc výnimočnosti.

V spodnej časti objektu je kombinácia prevetrávaných fasád. Objavujú sa tu aj žalúzie, za ktorými sa skrývajú rôzne technológie. Sklené fasády sú doplnené smaltovanými sklami na miestach, kde prekrývajú betónové konštrukcie. Ďalším materiálovým variantom sú prevetrávané fasády s obkladovými kazetami Alucobond. Akcentom a odkazom na charakter zóny je tehličkový obklad na kontaktnom zatepľovacom systéme. Tieto zmeny materiálov boli navrhované so zámerom prerušiť veľké monotónne plochy a na zvýraznenie tektoniky fasády. Zo strany Páričkovej ulice sú niektoré časti riešené pohľadovým betónom. Na tejto strane objektu je aj dlhá stena strojovne vzduchotechniky, ktorá je obložená fasádnymi panelmi vytvárajúcimi raster a s harmonickou farebnosťou, ktoré zároveň v kompaktom riešení spĺňajú tepelno-technické požiadavky. V ďalších častiach, ktoré sú v styku s vnútorným prostredím, je kontaktný zatepľovací systém. Na nich je vytvorená tektonika pomocou drážok. Za zmienku v neposlednom rade stoja „zelené“ fasády, ktoré v sú nainštalované v šiestich samostatných blokoch  a sú osadené  druhovou skladbou prispôsobenou pre miesto inštalácie.

Technológie

Odvodnenie a odkanalizovanie objektu je rozdelené na splaškovú a dažďovú vodu. Jej súčasťou je aj retencia vody na území. V parčíku Páričkova sú vsakovacie bloky a do nich sa odvádza väčšina vody zo striech. Dažďovú vodu z južnej časti objektu zachytávajú akumulačné nádrže a využíva sa na závlahu. Ďalej je v objekte osadená retenčná nádrž, ktorá v prípade potreby zhromažďuje zrážkovú vodu z prívalových dažďov a postupne prečerpáva do verejnej kanalizácie. V exteriéri sú situované studne na tvz. „šedú vodu“,  ktorá sa po úprave používa ako úžitková voda na splachovanie a na skrápanie suchých chladičov.

Stabilné hasiace zariadenie pokrýva celý objekt. V časti autobusovej stanice je suchý systém a v nákupnom centre zavodnený systém. Samozrejmosťou v celom objekte je zariadenie na odvod dymu a tepla (ZODT), ktorý pri prípadnom požiari zabezpečí odvod dymu a tepla mimo objekt. V časti parkovísk sa systém spúšťa aj pri zvýšenej koncentrácii CO a prevetráva dopravnú časť vo dvoch stupňoch. V prvom stupni sa spúšťa odvetranie, najmä v prípade, ak sú vyššie koncentrácie CO. V režime takéhoto núdzového vetrania sa otvárajú šachty ODT a ventilátory na streche začínajú vzduch odsávať. V druhom stupni, čo je pri vysokej úrovni zadymenia v prípade požiaru alebo inej udalosti sa odsáva vzduch v celkovom objeme 360-tisíc kubických metrov za hodinu.

Nad nástupiskami a výstupiskami je prívod čerstvého vzduchu, pre zabezpečenie hygienického vetrania, pomocou zariadení CoolStream a do priestorov privádzajú 60-tisíc kubických metrov vzduchu za hodinu. V tejto koncepcii čerstvý vzduch prirodzene vytláča výfukové plyny preč z priestorov nástupísk a výstupísk. Z prevádzkového hľadiska sa táto časť považuje za exteriér, preto sa nevykuruje. 

ZODT je riešené aj v obchodných pasážach, aby odvetralo potenciálne zadymenie priestoru v prípade požiaru. Štandardom je elektrická požiarna signalizácia a jej riešenie bolo vzhľadom na veľkosť objektu náročným inžinierskym "orieškom".

V celkovej koncepcii ochrany pred požiarmi je v objekte osadený požiarny transformátor, ktorý zásobuje požiarne technológie aj v prípade požiaru a je vypínaný v nadradenej požiarnej logike pri zásahu HaZZ. V prípade výpadku elektrickej energie zásobuje objekt elektrickou energiou dieselagregát na streche, ktorý je určený len na požiarne technológie. Jeden zo siedmich transformátorov je pripravený na budúcu éru elektormobility a na nabíjačky pre elektrické autobusy. Nechýbajú ani nabíjacie stanice pre elektroautomobily.

Nachádza sa tu niekoľko strojovní pre vzduchotechniku s 83 vzduchotechnickými jednotkami, ktoré v plnej prevádzke vymenia až 1,1 milióna kubických metrov vzduchu. Na chladenie sú vyhradené dve strojovne a každá zásobuje svojím výkonom jednu časť objektu. Sú vybavené chladiacimi jednotkami – chillermi, napojenými na chladiace okruhy, suchými chladičmi, chladiacimi vežami a energeticky úspornými freecoolingovými systémami.

Objekt je napojený na centrálny zdroj tepla (teplo dodáva Bratislavská teplárenská spoločnosť) cez výmenníkovú stanicu tepla. Sekundárne okruhy rozvádzajú teplo objektu do podcentrál a odtiaľ sa distribuuje do koncových zariadení v nájomných priestoroch a do jednotlivých technológií.

Nadštandardne je riešený aj parkovací systém, ktorý obsluhuje všetky garáže a bude fungovať na základe evidencie ŠPZ. Vďaka odčítaniu ŠPZ nevyžaduje lístok a bude vedieť určiť polohu auta v garáži. Systém bude napojený na aplikáciu, ktorá pomôže aj v navigácii v rámci celého nákupného centra. Aplikácia sa dolaďuje počas jej testovacej prevádzky pred prechodom do plne funkčného systému, kedy bude k dispozícii koncovému užívateľovi. 

Okolie

Developer riešil úpravy v cyklodoprave, v zóne okolo objektu vybudoval cyklocesty – okolo 1,2 kilometra. V súlade s manuálmi hlavného mesta boli vytvorené zelené pásy, ktoré oddeľujú cyklistické trasy od chodníkov, aby vznikla prirodzená separácia medzi cyklistami a chodcami. Sú tu stojany na bicykle a nová cykloveža. Zaujímavosťou a jednou z veľmi príjemných vecí je, že sa podarilo zachovať strom v blízkosti stavby. Bol ohradený stavebnými zábranami a prežil výkopové práce, betonáž aj ťažké stavebné práce. Objem zelene sa v okolí zvýšil o približne 150 stromov.

Bonusom je zelená strecha v komplexe, ktorá je plne prístupná verejnosti. Jedna časť nadväzujúca na tržnicu je dotvorená stromami v kvetináčoch, so sedením a s prvkami pre deti. Efektným schodiskom je spojená s vizuálne príťažlivou zelenou strechou s lúčnou výsadbou, s menším amfiteátrom, exteriérovým fitnesom, bežeckou dráhou, občerstvením či s toaletami. Zároveň poskytuje vynikajúce výhľady na okolie a panorámu výškových budov bratislavského downtownu.

  

Silné stránky

Najsilnejšou stránkou objektu je jeho komplexnosť. Popri podzemnom autobusovom termináli, unikátnej tržnici s industriálnou architektúrou či atraktívnej a aktívnej zelenej streche je unikátnym riešením projektu aj podzemný kruhový objazd. Z oboch strán cesty na Mlynských nivách sa zaradením do ľavého pruhu vojde do podzemného kruhového objazdu, odkiaľ sa vojde do objektu alebo vyjde na jednu či druhú stranu bez semaforov, čakania v zápche. A rovnako komfortné je, keď z projektu odchádzate.

 

„Videl som stavbu od výkopovej jamy, základovej dosky až po koniec výstavby. Ale až s ľuďmi to začalo mať zmysel, začalo to tu žiť, inak sa správať... vidíte vysvietené obchody, ľudí, ktorí v nich nakupujú, diskutujú. Vidíte dopravu, autobusy, ruch... To je tá duša, ktorá dáva projektu zmysel.“

Viktor Ondrášek

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG