Laureáti 20. ročníka architektonickej súťaže CE ZA AR 2021 sú známi. Porota vyberala víťazov z 18 nominácií. Vyhlasovateľ ceny, Slovenská komora architektov (SKA), ich zverejnila v živom televíznom prenose z galavečera v bratislavskej Starej tržnici.

Ocenenie CE ZA AR už 20 rokov upozorňuje na spoločenskú hodnotu architektonických diel a profesionálnych výkonov slovenských architektov. CE ZA AR nie je akademické ocenenie. Jeho zámerom je prostredníctvom súťažnej prehliadky prezentovať tvorbu členiek a členov Slovenskej komory architektov smerom navonok, predstaviť ju verejnosti, a teda aj potenciálnym investorom a predstaviteľom samospráv. Cieľom je aj vzdelávať verejnosť o poslaní architektov, propagovať dobré riešenia a prispieť k povedomiu o tom, ako môže architekt vytvoriť optimálny návrh. Význam CE ZA AR pre rozvoj kultúry a prostredia na zdravý život ľudí je vzhľadom na súčasnú globálnu situáciu ešte zásadnejší.

Zelená pre architektúru

Samotné ocenenie už nekomunikuje iba jednotlivé diela a kvalitnú prácu architektov. Vytvára aj priestor na diskusiu o vplyve architektúry na kvalitu nášho života. Práve preto je aktuálnym heslom komunikačnej línie ceny CE ZA AR na rok 2021 #zelenaprearchitekturu.

Veľmi účinnou zbraňou v boji s klimatickou zmenou, ale aj povedomia, môže byť práve kvalitný urbanizmus a architektúra, uviedol počas galavečera predseda tohtoročnej poroty, architekt Peter Moravčík, ktorý divákov súčasne sprevádzal podujatím aj ako moderátor.

„Boli by sme veľmi radi, keby sa objem prostriedkov investovaných z plánu obnovy a stability pretavil aj do kvality riešení, ktoré štát, mestá a obce svojim obyvateľom prinesú. A teda zelenú dostane boj proti klimatickej zmene, práve prostredníctvom kvalitného urbanizmu a architektúry,“ dodáva predseda SKA, architekt Iľja Skoček.

Dvadsiaty ročník CE ZA AR otvoril množstvo nových tém, poukázal na mnohé prostriedky absentujúce v našej spoločnosti, zdôraznil potrebu a súlad exteriérových priestorov, prepojených na stavby, či už v súkromnom, alebo verejnom priestore. V neposlednom rade pozitívne zhodnotil prácu architektov nad pomyselnú hranicu zadania a starostlivosť o naše často zanedbávané kultúrne dedičstvo (napríklad v prípade Liečebného domu Machnáč). A takisto vyjadril názor, že suplovanie štátu architektami nie je správne riešenie. Štát, mestá, obce a architekti by mali úzko spolupracovať. Vytvárajú tak nielen kvalitné prostredie, ale i vzťahy v ňom a medzi jeho užívateľmi.

Medzinárodná porota
Porota v jubilejnom 20. ročníku ceny hodnotila v prvom kole 81 prihlásených diel, z ktorých v užšom výbere počas cesty naprieč Slovenskom (a po krátkej zastávke v rakúskej Viedni) osobne navštívila 30 realizovaných objektov a na shortlist vybrala 18 diel. Diela navštívila a hodnotila medzinárodná porota. Tvorili ju: Táňa Buijs-Vítková (architektka, Holandsko), Jakub Cigl (architekt, Česká republika), Bohunka Koklesová (rektorka VŠVU, Slovenská republika), Peter Moravčík (architekt, Slovenská republika, predseda poroty CE ZA AR 2021), Vladimír Sitta (krajinný architekt, Česká republika), Pavol Šilla (architekt, Slovenská republika) a Štěpán Valouch (architekt, Česká republika).

Pozrite si prehľad ocenených diel v jednotlivých kategóriách súťaže:


Kategória OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

Súkromná základná škola Guliver  (Banská Štiavnica)

Architekti: Richard Murgaš, Martin Lepej, Lukáš Cesnak

Foto: Tomáš Manina, DYNAMEET visual studio

Objekt svojou architektonickou a dizajnérskou kvalitou, ako aj samotným zhotovením ďaleko presahuje štandardy v oblasti školských stavieb, a to nielen na Slovensku. Škola v Banskej Štiavnici je nečakanou deklaráciou nevyhnutnosti klásť najvyšší dôraz na kvalitu priestorov na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Preto sa porota zaoberala aj pomerne naliehavou otázkou, čou úlohou je stavať kvalitné školské zariadenia. Poukázala aj na absenciu účasti štátu, ktorého povinnosti supluje súkromný investor.

„Myslím si, že v tomto prípade sa ukázala veľká priepasť medzi existujúcimi školami na Slovensku a ZŠ Guliver v Banskej Štiavnici. Táto škola nám ukázala, aké dôležité je venovať čas a priestor deťom, vytvoriť im zázemie, ktoré samotné je pre nich inšpiráciou. Je to škola, ktorá zabezpečuje všestranný rozvoj detí, nielen to nevyhnutné na vzdelanie. A v tom je obrovský rozdiel medzi touto školou a unifikovanými školami so zatvorenými triedami a s jednou telocvičňou. Keď si uvedomíte, že na východnom Slovensku sa deti učia v kontajnerových školách, je vám do plaču. Hovoríte si, kto je na Slovensku dôležitejší než deti? Nikto. V tomto prípade súkromný sektor ukázal štátu, ako sa to má robiť.“

Bohunka Koklesová, rektorka VŠVU a členka medzinárodnej poroty


Kategória BYTOVÉ DOMY 

Bytové domy Kamence, 1. etapa (Kysucké Nové Mesto)

Ateliér SLLA

Architekti: Michal Sulo, Miriam Lišková

Krajinní architekti: Ján Augustín, Iveta Augustínová

Iné: Jana Nagyová, Boris Rusiňák, Viktória Sabadošová

Fotografie: SLLA

Prvá etapa rozsiahleho obytného súboru na okraji okresného mesta sa presadila vďaka predpokladu dobrého koncepčného riešenia urbanistického celku. Koncept bytových domov vzišiel z architektonicko-urbanistickej súťaže návrhov. Práve súťaž je intenzívnym predpokladom, že projektová dokumentácia vo svojej záväznej podobe nevynechá spomínané východiská, ktoré sú podmienkou kvalitného bývania. Tými sú práve väzby, interakcie, prežívania, šance a možnosti mimo hraníc bytu.

„Krízu kvality bytovej výstavby spôsobuje niekoľko paralelných javov. Jedným je dlhodobá nenásytnosť trhu, na Slovensku aj v Česku, a zároveň stále pomerne nízke nároky zákazníkov v tomto sektore. To vo svojom dôsledku vedie k tomu, že developeri nie sú pod zdravým konkurenčným tlakom a nevytvárajú architektom adekvátny priestor na kvalitnú tvorbu. Znie to možno ako ospravedlnenie architektov, ale obávam sa, že tieto faktory, bohužiaľ, stoja v pozadí tejto situácie.“

architekt Jakub Cigler, člen medzinárodnej poroty


Kategória RODINNÉ DOMY
Dom V (Bratislava)

Architekti: Martin Skoček, Lucia Miklová
Krajinný architekt: Michal Marcinov
Fotografie: Matej Hakár

Rodinný dom prehodnocuje princíp tradičného trojdielneho dedinského domu. Nádherná práca so svetlom dáva vyniknúť čistote formy dokonale urobenej novej interpretácie tvaroslovia tradičného krovu a priestranného interiéru. Najviac upúta harmónia interiéru, kvalitného detailu a použitej materiality. Dom vrastá do záhrady, ktorej pamäť neodstraňuje. Naopak. Medzi domom a záhradou prebieha vzácny intímny dialóg.

„Najmä v prípade bytových a rodinných domov sme si uvedomovali prepojenosť stavieb s okolitou prírodou, záhradou alebo s parkovou úpravou. Takisto nás zaujali tie stavby, ktoré sa zaoberali dôslednou materiálovou recykláciou, prípadne uhlíkovou stopou.“

Bohunka Koklesová, rektorka VŠVU a členka medzinárodnej poroty

 

Kategória INTERIÉR

1903  (Trnava)

Ateliér Kilo / Honč
Fotografie: Matej Hakár

Hodnota bytu spočíva v jeho odvážnom, ba priam experimentálnom dispozičnom riešení, ktoré nenarúša vzdušnosť a veľkorysosť vnútorného priestoru. Porota si, a nielen pri tomto diele, všimla mimoriadne pozitívny trend – mladé rodiny čoraz častejšie spolupracujú s architektmi aj napriek limitom vlastného rozpočtu. Kombinácia invencie, spolupráce a rešpektu dáva základ na kvalitné architektonické riešenie.

„Osobné nasadenie architekta bolo podľa mňa vždy zásadné, nejde o nejakú zmenu úlohy architekta. Vôľa uplatnená zo strany tvorcov často ide proti iným záujmom a energia a nasadenie môžu veci zásadne pomôcť. Je jasné, že pri drobnejších stavbách, kde je priamejší vzťah, sa dohoda hľadá ľahšie. V prípade väčších investícií je veľa záujmov a architekt sa stáva súčasťou širokého tímu.“

architekt Štěpán Valouch, člen medzinárodnej poroty          

Kategória  EXTERIÉR

Neformálne mo(nu)menty (Bratislava)

Architekti: Kolektív VŠVU
Fotografie: Šimon Parec

Anonymita medzipriestorov na sídlisku, akási samozrejmosť zanedbanosti a presúvanie zodpovednosti za tento stav na správu mesta stoja za hľadaním a iniciatívou autorov projektu, ktorí sa snažia burcovať, poukazovať na veľký potenciál, ktorý tieto priestory majú pre obývateľnosť mesta. Formou priestorovej akupunktúry odhaľujú to, čo je skryté. Používajú na to nájdené materiály potetované časom. Z týchto materiálov vytvárajú nové priestorové vzťahy, doslova pozývajú diváka na interakciu. Mo(nu)menty sú vyhliadkou, ktorá otvára oči tam, kde sú všetci slepí.

„Verejný priestor sa ešte stále len učíme formovať a hlavne používať. Podobne ako v prípade architektúry, aj tu zohráva kľúčovú úlohu verejný sektor. Stúpajúci trend architektonicko-urbanistických súťaží dáva priestor na opatrný optimizmus.“

architekt Pavol Šilla, člen medzinárodnej poroty

„Problém vidím v dlhom časovom spektre, ktorý je nutný na realizáciu. Krajina je zároveň médiom, ktorému rozumie ,každý‘. Tak ako v Česku je prístup ku krajine znamením určitej kultúrnej nevyzretosti.“

krajinný architekt Vladimír Sitta, člen medzinárodnej poroty

 

Kategória FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

Hrad Uhrovec – hospodárska budova 

Architekti: Martin Varga, Martin Kvitkovský (ateliér ô); Pavol Paulíny
Fotografie: Peter Čintalan

Hrad Uhrovec je exemplárnym príkladom v prístupe k pamiatkovej obnove, spoločnému historickému dedičstvu. Nasadenie architektov, ako aj celého realizačného tímu, sa vníma ako životné poslanie. Dôsledné poznanie histórie a náležitá úcta k pôvodnej architektonickej substancii definujú toto atavistické ľudské snaženie.

„Okrem sledovania samotnej architektúry bolo zážitkom aj sledovanie výkladu autorov o svojich prácach. Bez zbytočne prikrášlených slov, okázalosti alebo manifestov hovorili vecne o peripetiách tvorivého a realizačného procesu a z každej vety človek cítil, že príčinou tohto jednoznačného úspechu je spomínaný prístup k zadaniu – nad rámec štandardných povinností, zmluvne dohodnutých vzťahov či honorárových limitov. Podobný efekt často badať v prácach, keď si architekti sami sebe stavajú domy – a sami sebe sú návrhármi, investormi aj manažérmi realizácie. Tu však šlo o stavby s verejným dosahom. Natíska sa úvaha, či by architekti nemali dostávať viac dôvery, samozrejme, aj viac zodpovednosti – možno až nad rámec svojej profesie, keď práve v takomto režime sa darí vzniku mimoriadnych diel. To však vo všeobecnosti nejde – v tom je tento jav výnimočný a zaslúži si to iba výnimočný architekt, ktorého overil výnimočný výkon.“

predseda poroty, architekt Peter Moravčík

 

Okrem diel ocenených v 6 kategóriách vyhlásili v rámci galavečera aj dve špeciálne ocenenia:

 

CENA VEREJNOSTI CE ZA AR 2021

Na základe internetového hlasovania, ktoré prebiehalo počas septembra na internetovom portáli www.cezaar.tv, 3 987 hlasov z celkového počtu 11 712 a Cenu verejnosti CE ZA AR 2021 získalo dielo Hrad Uhrovec – hospodárska budova, ktorej autormi sú architekti Martin Varga a Martin Kvitkovský z ateliéru ô a architekt Pavol Paulíny.

 

OCENENIE PATRÓN ARCHITEKTÚRY
Mesto Trnava za príkladný postup samosprávy pri príprave verejných investícií formou súťaže návrhov
Krajské mesto v posledných rokoch usporiadalo už 9 súťaží návrhov. Vďaka nim našlo riešenia revitalizácie viacerých verejných priestranstiev, ale aj všedných sídliskových vnútroblokov. Trnava ukazuje cestu ostatným samosprávam, ktoré môžu rovnakým spôsobom pozdvihnúť zdanlivo banálne priestory sídlisk. Tie majú potenciál po obnove prispieť nielen k zvýšeniu životnej úrovne svojich obyvateľov, ale byť aj cestou zodpovedného prístupu k zmierneniu vplyvov klimatickej zmeny.

Ocenenie „Patrón architektúry“ udeľuje predstavenstvo Slovenskej komory architektov za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom, ale, naopak, je výsledkom práce osobnosti, miestnej samosprávy alebo inštitúcie, ktoré sa zaslúžili o rozvoj slovenskej architektúry.

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG