Pri každej pamiatkovej obnove dochádza k viac či menej významným nálezom a zisteniam, ktoré bonifikujú samotný objekt, a ak sa aj náležite prezentujú, tak aj verejné povedomie o ňom. Z iniciatívy externého spolupracovníka realizátorskej spoločnosti Ing. arch. Patrika Baxu sa ešte pred stavbou lešenia preskúmal archívny materiál a zistilo sa, že v plastike archanjela Michala na vrchole veže sa skrýva schránka s odkazom tvorcov a donorov ďalším generáciám v podobe písomností a ďalších predmetov.

Ing. arch. Peter Hudák, PhD.

 

Investor: hl. mesto Bratislava, Realizácia: PAMARCH, s. r. o., Reštaurovanie plastiky archanjela a odborná spolupráca: akad. soch. Stanislav Kožela      

 

Najskôr je potrebné uviesť situáciu. Už v pripravovanom projekte komplexnej pamiatkovej obnovy sa počítalo aj s obnovou helmice veže a reštaurovaním plastiky archanjela Michala. Pri príprave vznikol malý časový priestor na preštudovanie podkladov a ich doplnenie. V úvode si realizátor obnovy z vlastnej iniciatívy vytvoril 3D zameranie celej veže, aby bolo možné počas obnovy a po jej skončení dokladať potrebu a rozsah prác na obnove. Zameranie poukázalo na fakt, že helmica veže je aj voľným okom viditeľne naklonená. Okrem toho sa zistilo, že je naklonená aj dolná cibuľa v dôsledku jej poklesu na jednej strane. Tieto fakty už v úvode naznačili, že helmica veže mohla byť aj v minulosti vážnejšie poškodená, čo bolo pri predchádzajúcich opravách rôzne stabilizované. Po postavení lešenia sa predpoklady potvrdili. Okrem chýb na oplechovaní, ktoré vznikali postupne ako dôsledok rôznorodých opráv, prispievalo k degradácii drevnej hmoty aj pravidelné kondenzovanie vody na vnútornej strane oplechovania v dôsledku zmien teplôt ovzdušia a ďalších poveternostných vplyvov. Tento problém ani v súčasnosti nie je jednoduché vyriešiť s ohľadom na zachovanie pamiatkovej hodnoty helmice. K postupnému zhoršovaniu stavu od vybudovania helmice veže v roku 1758 prispievali aj obdobia, keď sa do nej dostávalo vtáctvo (napr. cez poškodené vetráky) a zanechávalo tu trus. Ten prispel k degradácii povrchu drevnej hmoty dolnej časti nosnej konštrukcie a podláh v priestoroch helmice. Po demontáži oplechovania v hornej časti helmice veže nastal prekvapujúci moment. Plech doteraz skrýval takmer kompletnú barokovú konštrukciu, o ktorej sa predpokladalo, že bola vymenená v čase opráv realizovaných v roku 1845. K omylu došlo na základe interpretácie textu z archívneho materiálu, ktorý dokladal tesárske práce pri obnove veže:

„Pán Ján Sprintzl, tunajší meštiansky tesársky majster,

s opatrnosťou a odbornosťou strhol poškodený vrchol veže

– od laterny nahor až k soche svätého Michala archanjela –

a znovu ho osadil v letných mesiacoch roku 1845.“

(preklad z nemeckého originálu: Ing. arch. Patrik Baxa)

 

Pri prácach na oprave v roku 1845 sa tak pravdepodobne dôsledne rozobrala celá horná časť konštrukcie helmice veže spolu s laternou a opätovne sa poskladala (z veľkej časti z pôvodného materiálu doplneného vymenenými časťami, ktoré boli poškodené). Tento profesionálny postup prispel k zachovaniu maxima pôvodnej substancie barokovej konštrukcie, ktorá je podstatne hodnotnejšia, než sa predpokladalo. V súčasnosti sa po odkrytí plechovania vynoril ďalší z defektov, ktorý sa v dejinách obnovy helmice pravdepodobne opakuje. Stredový kovaný tŕň nesúci plastiku archanjela Michala s drakom koroduje v dôsledku kondenzácie vody aj zatekania zo samotnej plastiky. Voda, ktorá k tomu prispieva, napomáha zahnívanie drevnej hmoty hlavného nosného prvku hornej časti helmice. Pri súčasnej obnove to vyvoláva potrebu jeho výmeny, tá však pravdepodobne nebude reálna bez opätovného rozobratia hornej časti helmice. Pri ďalšej obnove helmice veže bude záležať najmä na odbornom názore statika, s ktorým sa každý z obdobných krokov konzultuje. Problém nastáva aj v prípade prípravy opätovnej montáže pôvodného oplechovania. Plech z obdobia postavenia helmice veže v roku 1758 sa rozkúval na nákove a s intenzitou úderu súvisela aj jeho hrúbka. K najproblematickejším miestam patria okraje jednotlivých demontovaných plôch, na ktorých sa pri starších opravách falcovania vytvárali praskliny a zlomy. Tu na okrajoch v spojoch bude potrebné poškodený materiál dopĺňať novým. Prebiehajúca obnova si aj v nasledujúcom období vyžiada riešenie množstva ďalších odborných problémov, o ktorých ešte budeme informovať.

Odkryté tajomstvo

Popularizácia prebiehajúcej pamiatkovej obnovy v priebehu prác zaznamenala už aj verejný ohlas. Nedávne otváranie časovej schránky, na ktorú v predstihu pred začiatkom pamiatkovej obnovy upozornil Ing. arch. Patrik Baxa, už zaznamenalo pozitívne reakcie verejnosti. Múzeum mesta Bratislavy, ktoré toto podujatie pripravilo, tak aj touto aktivitou prispelo k zlepšeniu budovania vzťahu verejnosti k nášmu kultúrnemu dedičstvu. Prostredníctvom živého prenosu cez internet mohla verejnosť sledovať udalosť, ktorá je minimálne pre jednu generáciu neopakovateľná. Schránka sa otvárala 20. októbra vo večerných hodinách v priestoroch Starej radnice, kde s najvyššou pravdepodobnosťou aj prebiehalo otváranie a doplnenie tejto schránky pri oboch obnovách veže v rokoch 1812 a 1845.     

Zo súpisu obsahu schránky, ktorý bol vytvorený pri príležitosti jeho vkladania 13. septembra 1845, sa dozvedáme, že sa tu nachádzali kovové platničky s gravírovaným textom, dokument vytvorený zhotoviteľmi helmice veže na papieri, dva pergameny, relikviár, dobové platidlá a ďalšie písomné materiály. Po otvorení schránky sa potvrdil predpoklad nálezu obsahu v takmer neporušenom stave. Gravírované medené platničky dokladajú ako autora plastiky aj oplechovania helmice veže prešporského medikováčskeho majstra a člena tzv. širšej mestskej rady Petra Ellera, ktorý uviedol, že sochu zhotovil za 200 zlatých a 20. júna 1758 ju umiestnil na vrchol veže. V dielni jeho pravnuka Petra Geschnitta plastiku obnovil v roku 1812 za 40 zlatých tzv. viedenskej meny Jozef z Welsu a plastiku osadil mestský palier Ján Triebler. Pergameny zatiaľ neotvorili, keďže sa zachovali v poskladanom stave a čakajú na odborné otvorenie v špeciálnych podmienkach (s optimálnou vlhkosťou, ktorá umožní ich otvorenie). Boli vytvorené ešte v roku 1758 a dokladajú obdobie vybudovania helmice veže s uvedením vlády Márie Terézie a jej manžela Štefana Lotrinského. Ďalší z pergamenov uvádza mená prešporského tribúna ľudu Jána Wenanského a mestského komorníka Jána Ernesta Christelliho. Aj relikviár pochádza z obdobia vybudovania helmice v roku 1558 a uchováva relikvie deviatich mučeníkov (sv. Honesta, Valenta, Félixa, Celestína, Deodata, Kandida, Valentína, Inocenta a Kristíny). Primárne bol vybavený pečaťou, ktorej vosk sa v dôsledku tepla roztiekol, a mal by uchovávať aj dobový verifikačný dokument. Medzi písomnosťami sa nachádza aj listina s textom spomínajúcim mestského komorníka Jána Ernesta Christelliho (riadil celú prestavbu veže), ako aj piatich rehoľníkov, čo vykonali príslušné obrady. Medzi dokumentmi vyniká jedinečný papier s nemeckým textom z 20. júna 1758, ktorý obsahuje mená štyroch zhotoviteľov krovu helmice (Hans Michl Preinfolg, Andreas Richl, Johannes Gehmacher, Anton Hocheter) a prosbu o modlitbu za ich duše. K mladším dokumentom patria zoznamy mestskej rady z rokov 1810, 1839 a 1845. Literárnu hodnotu nálezu zvyšujú aj dve básne (jedna na spomínanom staršom pergamene a druhá na samostatnej tlači vytvorenej v roku 1845 vicenotárom Karolom Langom). K dokladom doby patria aj priložené bankocetle a mince zabalené do papiera s opisom ich hodnoty a dobovej devalvácie, ktorá nastala po štátnom bankrote medzi rokmi 1810 – 1812.

Článok dočítate v aktuálnom čísle Eurostavu

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG