Namiesto školy tu teraz stojí pobytové zariadenie pre seniorov. Nízkoenergetická budova má kapacitu vyše 60 lôžok a disponuje rôznymi režimami odbornej starostlivosti. Francúzske dvere v každej izbe zaisťujú klientom spojenie so svetom. 

Populácia starne a základná škola zo 70. rokov minulého storočia už nemala koho učiť a začala upadať. Naproti tomu výrazne vzrástol dopyt po zariadení s opatrovateľskou službou pre seniorov, takže sa mesto rozhodlo adaptovať školu na nové využitie. 

Návrh vytvoril Václav Zůna, ktorý stojí aj za obdobnou realizáciou Domova pre seniorov v Karlových Varoch-Starej Roli. Projekt sa však počas príprav znateľne premenil. „Počas spracovania štúdie a projektu sa uberalo z rekonštruovaného, až sa to zdemolovalo celé. Vznikla novostavba v podobnej hmote. Slúži na iný účel, ale urbanisticky je podobná. Situovaná je na sídlisku uprostred panelákových blokov, ktoré tam svojím prísne geometrickým tvarom navodzujú pocit únavy a potrebovalo to dominantu. Kedysi ňou bola škola, teraz je to pobytový dom,“ uviedol architekt. 

Na otázku, aké je špecifikum tohto typu budov, odpovedá: „Dôležité sú dve veci – aby sa tam klienti cítili ako v obývačke, a nie v nemocnici, aby ich privátne izby boli príjemné. Ďalej musí byť ich verejný priestor prispôsobený ich potrebám. Majú tam terasy, vnútornú záhradu, chodby, jedáleň, lobby miestnosti, navrhli sme tam aj bar a kaplnku. Je to ich vnútorný verejný priestor, ktorý im slúži, aby mohli kvalitne žiť.“ 

Zariadenie by malo slúžiť kombinovane ako domov pre seniorov, zariadenie s ošetrovateľskou službou a domov pre pacientov s Alzheimerovou chorobou so špecifickým režimom pohybu ľudí. „Celková koncepcia je veľkorysá, každé podlažie má vlastnú terasu, ktorá funguje pre horšie aj lepšie pohyblivých. Súčasťou štúdie je pobytový parčík v širšom okolí. Má byť verejný, bude sa realizovať až podľa konkrétnej skladby klientov,“ naznačuje Zůna. 

„Veľa sme pracovali s vonkajším privátnym priestorom. Vo dvore na prízemí sme vytvorili záhradku. Pôvodne tam mali byť záhony, o ktoré sa mohli klienti starať. Keď sa ukázalo, že pôjde skôr o imobilných klientov, zmenili sme to na parčík s trávou a lavičkami. Záhony sa dajú doplniť. Uvažovali sme o zvieratách, napríklad mačkách. Záhradka je na vstupnom podlaží. Sú tam ešte ďalšie tri a každé má vlastnú terasu orientovanú na inú svetovú stranu. Klienti tak po nich môžu korzovať a chvíľu byť na slniečku, chvíľu v tieni, terasy sú skutočne veľkokapacitné.“

„Každá izba má veľké francúzske dvere. Klienti tak majú kontakt s prírodou. Z vyšších poschodí sú krásne panoramatické výhľady. Na jednej strane vidieť Krušné hory, na druhej Slavkovský les. Je to vhodne zvolená lokalita aj miesto. Ocenia to aj nemobilní klienti, pretože ohromnú prírodu uvidia cez dvere aj z postele.“ 

„Dobrá architektúra citlivo reaguje na prostredie – to bolo pre mňa najvýznamnejšie vodidlo pri architektonickom návrhu. Navrhoval som stavbu, ktorá bude nová, zároveň však mala zapadnúť do urbanistického konceptu. Najdôležitejší bol kontext okolia, charakter blokovej zástavby. Preto je aj hmota podobná pôvodnej škole, aby ľudia vnímali, že sa len zmenila funkcia. Jedinečnosť architektúry sme dosiahli výberom materiálov, rozčlenením hmoty. Budova je celkom veľká, ale tvoria ju rôznorodé časti, ktoré sa líšia obložením, omietkou, sú tam veľké zasklené plochy a vďaka tomu je mierka budovy rozdrobená,“ uzatvára Václav Zůna. 

Budova má porovnateľnú hmotu ako predošlá škola, leží na zhodnom pôdoryse, má však o krídlo viac, takže je kapacitne skoro dvojnásobná. Voľba správneho materiálu umožnila dosiahnuť nízkoenergetický štandard. „Keď poriadne vyriešite obálku budovy, máte takmer hotové. Už nejaký čas spolupracujeme s firmou HELUZ a nechceli sme nič skúšať, šli sme na istotu. Použili sme obvodové murivo z brúsených tehál HELUZ FAMILY 2in1, ktoré sa nemusí dodatočne zatepľovať. Od zatepľovania polystyrénom sme upustili už pred nejakým časom, aby sme ekologicky prispeli,“ vysvetľuje projektant stavby Ondřej Beránek.  

„Vykurovanie zaisťuje miestna výmenníková stanica. Bola už v pôvodnej budove školy a vykuruje aj okolité paneláky. Trochu nám to skomplikovalo stavbu, pretože sme v jej priebehu museli zachovať funkčnosť výmenníka. Odstrihli sme len prípojku ku škole, ostatné ostali funkčné. Integrovali sme ho do nového objektu a potom napojili späť. Dažďovú vodu zvádzame do dvoch podzemných nádrží a využívame na polievanie záhradky a parčíka,“ dodáva Ondřej Beránek.  

Architekta aj projektanta teší, že stavba je nakoniec pozitívne prijímaná. „Cesta bola zložitá, menilo sa zadanie, vstupovalo do toho veľa ľudí a bolo zložité ukočírovať to tak, aby to dobre dopadlo. Po slávnostnom otvorení zariadenia ľudia vraveli, že je to fajn, že to funguje,“ dodáva Václav Zůna.

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG