Mesto tretieho tisícročia charakterizuje najmä dynamika, živelnosť, dopravná, informačná a stavebná explózia. Urbanizácia ešte nikdy nenapredovala tak rýchlo ako v súčasnosti. Tento trend neobišiel ani Slovensko. Okrem dopravného kolapsu, ktorý nemožno prehliadnuť, sú tu aj ďalšie javy ovplyvňujúce život v meste. Pokúsime sa ich priblížiť.

Mesto – geograficky vymedzený útvar – sústreďuje rôzne možnosti a aktivity na život. V prvom rade poskytuje čoraz väčšiemu množstvu ľudí prácu, domov, vzdelávanie, oddych aj kultúrne, športové, gastronomické či iné rozptýlenie. To, čo charakterizuje mesto, je koncentrácia a hustota obyvateľstva, ktoré sa premietajú do množstva, spôsobu, druhu a výšky zástavby. Na Slovensku nemáme mestá s parametrami svetových metropol a aglomerácií, napriek tomu v nich možno sledovať javy príznačné pre veľké mestá.

 

Historické vrstvy na úvod

 

Mestá na území Slovenska vznikali zoskupením viacerých obytných objektov, prevažne na križovatkách či pozdĺž obchodných ciest, alebo okolo trhovísk. Na formovanie miest vplýval hlavne obchod, remeslá, baníctvo. Väčšina našich miest má stredoveký pôdorys. Jeho základným prvkom je námestie, kde sa sústreďoval obchodný a spoločenský život obyvateľov. Vznik a vývoj miest kráčali ruka v ruke s deľbou práce a so sociálnym delením ľudí. To sa odrážalo aj na charaktere mestskej zástavby, ktorú tvorili jednoduchšie meštianske domy aj paláce. Meštianske domy – to boli remeselnícke domy, v ktorých sa na vyššom poschodí bývalo a z chodníka boli prístupné remeselné prevádzky a obchodíky. Reprezentačnými sídlami šľachty boli paláce.

Vo výstavbe miest na Slovensku ťažko hľadať presné stavebné zákonitosti, základom mesta je vždy námestie, ktoré môže byť pravidelné, šošovkovité aj nepravidelné. Rozloha námestia zvyčajne vychádzala z počtu obyvateľov, ktorí získali pozemky a výsady na výstavbu domov po jeho obvode. Dôležitým aspektom veľkosti námestia boli trhy a druh tovaru, s ktorým sa obchodovalo (napr. tam, kde sa predávali býky, bolo rozľahlejšie). Z námestia sa potom rozvinula uličná sieť. V 18. storočí sa po zbúraní hradieb mestá rozrastali. Ovinuli sa prstencami novej zástavby, najprv na ruinách zrúcaných hradieb, postupne ďalej na perifériu. V poslednej tretine 19. storočia sa za hradbami miest stavali vilové štvrte, letné sídla, ale aj továrne. Dôležitú zmenu prinieslo do miest budovanie železnice.

Po vzniku prvej ČSR sa postavili nové obytné súbory (sociálne, súkromné aj družstevné), štát ich podporoval daňovými úľavami. Vznikli vilové štvrte, nové správne a bankové budovy. Tento trend pokračoval aj po 2. svetovej vojne, novozaložené podniky stavali byty pre svojich zamestnancov a postupne prišli na rad sídliská, pribúdali obchodné a kultúrne domy, rekreačné strediská, administratívne budovy, športové haly a areály, domy smútku a i. Výstavba sa odrazila na vzhľade a štruktúre miest. Mesto malo svoju identitu, jednotlivé komplexy, štvrte a sídliská svoj charakter, vlastnú spádovú vybavenosť obchodmi aj službami pre zodpovedajúci počet bývajúceho obyvateľstva. Treba povedať, že mesto malo aj svoju typológiu a členilo sa na funkčné pásma. Centrum tvorilo zvyčajne historické jadro, kde sa čiastočne bývalo, ale boli tam obchody a dôležité úrady. Ďalej od centra sa radili obytné štvrte s vlastnou spádovou vybavenosťou a na okraji mesta sa vytvoril priestor na priemysel. Všetko sa plánovalo, každé mesto malo svoj odbor plánovania, resp. útvar hlavného architekta, kde celé tímy odborníkov overovali zaťaženie územia výstavbou.

Kontakt starej zástavby s novou štvrtou


Naplánované neplánovanie?

Ako ľahko sa dnes môže niekomu stať, že sa presťahuje do nového domu s kvalitnou architektúrou v pokojnej štvrti podľa vlastných predstáv a spokojne sa zabýva v novom domove. O pár rokov mu v susedstve vyrastie opacha, ktorej možnosť developer pri ponúkaní bytu pôvodne neuvádzal. Nová budova zničí obyvateľovi výhľad, zmení slnečné pomery v byte, obmedzí parkovanie, zvýši hlučnosť v lokalite a komfort. Kvalita jeho bývania klesne a rôzne podružné každodenné javy (najčastejšie možnosť bezproblémovo zaparkovať) mu začnú strpčovať život.

Zdá sa, akoby sa vo všeobecnosti stratil záujem o systematický proporčný rozvoj, mesto sa tak formuje do neprehľadnej štruktúry, ktorej dominujú byty a apartmány. Súčasnosť odvrhla územné plánovanie ako socialistický nástroj, možno dôsledkom toho sa územný plán prispôsobuje, čím získava punc formálneho dokumentu. Na druhej strane, územný plán väčších miest vždy nestačí na dôslednú reguláciu územia, treba ho urobiť podrobnejším územnými plánmi zón. Dlhodobá stratégia rozvoja každého mesta, jeho koncepcia a určitá regulácia územia sú nevyhnutné. S týmto názorom nesúhlasia všetci aktéri stavebného procesu, živelnosť väčšinou vítajú. Výstavba sa zahusťuje, každý voľný pozemok sa hodí, či je vhodný, alebo nie. Miznú parkoviská, plochy zelene, športoviská, dokonca aj školské dvory. Fenomén apartmánového bývania prerástol únosnú mieru. Popritom sa likviduje aj pôvodná vybavenosť v starších štvrtiach, lokálne spádové potraviny sa rušia, menia na sklady a pod. Do škôlok sa presúvajú knižnice, archívy alebo sa nadstavujú bytmi. V mene presadzovania stavieb sa rúbu staré stromy a aleje. Nadstavujú sa rôzne domy, zvyšuje sa množstvo ľudí, ktorí v nich pracujú a bývajú, aj nároky na prístup a parkovanie. Bez škrupulí zbúrajú škôlku, aby namiesto nej postavili ďalšie byty, hoci v danej štvrti majú rodičia chronický problém umiestniť svoje dieťa do škôlky blízko bydliska. Následkom je rozvoz detí do iných lokalít a štvrtí a zvýšené zaťaženie cestnej siete a parkovísk v meste. Vo dvoroch už len málokedy nájdeme hrajúce sa deti, premenili sa na parkoviská. Natrvalo sa býva aj v záhradných a chatových osadách. Okrajové mestské časti sa rozlievajú do krajiny v prímestských satelitoch. Chýbajú dopravné spoje MHD, dopravná a technická infraštruktúra (siete, cesty), vybavenosť a služby. 

Slovenské mestá 21. storočia sa vstupom súkromných záujmov investorov do prvej línie územného rozvoja v posledných desaťročiach zmenili a zažívajú bezbrehý stavebný boom. Akoby dnes ktokoľvek mohol postaviť kdekoľvek čokoľvek. Bez ohľadu na okolnosti, na výškovú niveletu okolitých budov, typ zástavby či na historické, urbanistické a kompozičné súvislosti mesta. Situácii nahráva aj vlažný prístup miest k faktu, že by sa mali samy rozvíjať, investovať a zhodnocovať svoj majetok. Existujú na to prostriedky, štát poskytuje mestám podporu vo forme grantov, dotácií a výhodných úverov so splatnosťou 30 rokov. Pre súkromných investorov nie je rentabilné postaviť škôlku, školu, vytvoriť park či komunitné centrum, stavajú to, čo sa predáva najlepšie, teda prevažne bytové domy. No mesto potrebuje z hľadiska stabilizácie územia/štvrte aj takéto budovy, ktoré prispievajú ku kvalite života, k bezpečnosti a identite prostredia.

 

Mestský životný štýl

Tradičné, husto osídlené mesto má svoj pôvab tým, zahŕňa množstvo aktivít a umožňuje striedanie charakterov prostredia od verejného po intímne, stretávanie ľudí, ponuku služieb, kultúrny a spoločenský život. Má aj vlastný životný rytmus a prináša priestorovú blízkosť aktivít všedného dňa. Keď som bola malá, bývali sme v staršej časti mesta, kde bola škôlka a škola blízko aj pre detské nohy. Potraviny sme mali vo vedľajšom dome, mliekareň cez cestu. Do drogérie a do lekárne bolo treba ísť asi 150 metrov. Očná optika, papiernictvo aj lekárka boli o dve ulice od nás, mäsiar tiež. Mama pracovala asi 15 minút od domu, otec do pol hodiny. Neďaleko sa nachádzala detská cukráreň, predajňa elektra, čistiareň bielizne, fotografický ateliér, ba aj zberňa filmov. V dosahu bola knižnica, kníhkupectvo, galéria a do ĽŠU (dnešnej ZUŠ) to bolo okolo 250 metrov.

 

Niektoré javy v meste

Mesto je postihnuté rôznymi negatívnymi javmi, mnohé možno sledovať v európskych metropolách už od 60. rokov 20. storočia. Zaráža aktuálnosť útlej knižky Nehostinnosť miest. Pobádanie k nepokoju od nemeckého psychológa Alexandra Mitscherlicha, od ktorej vydania v slovenskom preklade uplynulo 50 rokov. Píše: „Nedostatočné plánovanie miest sprevádza rozklad verejného povedomia, keďže prihliada len na obchodné záujmy a dopravné tlaky.“ Podiel na týchto javoch má aj globálna zmena životného štýlu, v ktorom sa odráža „tekutá modernita“ filozofa Zygmunta Baumana. Jej typickým rysom je nomádstvo, človek, plávajúci svetom ako turista, mení miesta, zamestnanie, hodnoty bez toho, aby vytváral tradičné vzťahy a participoval na zodpovednosti. Najčitateľnejšia je v centre mesta, ktoré podlieha turizmu a luxusu. Najciteľnejšou zmenou je vyľudňovanie historického centra, kde sa voľakedy normálne žilo a bývalo a teraz sa mení na akýsi globálny apartmánový dom. Pribúdajú reštaurácie, miznú normálne obchody. Mnohé domy ostávajú prázdne. Voľakedy fungoval v meste spontánny mestský život, dnes sa mení na komerciou dotovaný permanentný zábavný park. Ďalšími javmi sú džentrifikácia a jej protipól suburbanizácia. Džentrifikáciou nazývame sociálne zmeny, ktoré sú dôsledkom nakupovania nehnuteľností na bývanie, jej následkom je suburbanizácia – hromadné vytláčanie obyvateľstva z miest (z dôvodu zvýšeného nájomného, vyššej ceny domov a vyššej dane z vlastníctva). Medzi dôsledky suburbanizácie patrí aj nárast nákupných centier, ale najmä vznik satelitov alias horizontálnych sídlisk. Na okraji miest alebo v prímestských obciach sú ceny nehnuteľností nižšie, a tak sa zástavba realizuje na ornej pôde, vo viniciach, mesto sa rozlieva do krajiny. Bývanie v satelite si však často vyžaduje dochádzanie po každú drobnosť. Rovnako je zásadná závislosť od auta, pešo niet kam ísť, často nie sú vybudované chodníky ani cyklochodníky, chýbajú služby a vybavenosť, verejná doprava nestačí. 

Vysoké ceny nehnuteľností majú na svedomí aj to, že obrovské bytové komplexy sa infiltrovali do pôvodne tichých vilových štvrtí a menia ich na sídliská. Keď si už niekto kúpi enormne drahý pozemok v tzv. luxusnej štvrti, chce ho poriadne zhodnotiť. A tak namiesto rodinného domu postaví bytový dom. Bratislavskú Petržalku sme ohovorili a veľmi ochotne sme na Kolibe vybudovali iné sídlisko, prístupné kľukatou dvojsmerkou, ktorá na takto rozvinuté územie nestačí.

Ďalším spôsobom je zahusťovanie existujúcich štvrtí na každom voľnom pozemku a nadstavovanie existujúcich domov, ktoré sa uplatnilo v bratislavských 500 bytoch bez ohľadu na kapacitu sietí a dopravnej infraštruktúry. Dôsledkom zahusťovania a zmeny štruktúry je nielen zvyšovanie podlažnosti a neforemná zástavba, ale najmä nedostatok parkovacích miest.

 

Mesto pre ľudí – čo potrebuje bežný človek na dobrý život?

Nemusí mať obchodné centrum pod oknami bytu/domu, no obchodík s potravinami a kaviareň na rannú kávu potešia. Iste, všetko sa dá objednať a donesú vám to do domu. Otázka je, naozaj nás zaujíma ekológia, udržateľné mesto a uhlíková stopa? Víziou súčasného urbanizmu je kompaktné ekologické mesto, tvorené obytnými štvrťami s primeranou hustotou obyvateľstva a s pestrými štruktúrami rôznych funkcií. Tie znamenajú vyššiu mieru rôznorodosti verejného prostredia, sociálnych kontaktov a podstatný prínos, čo sa týka ekológie, pretože znižujú prepravu medzi domovom a pracoviskom. Len tak sa dá zvýšiť kvalita života...


Celý článok dočítate v aktuálnom čísle Eurostavu

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG