Naposledy sme si predstavili dve z víťazných stavieb aktuálneho ročníka súťaže Passive House Award [1]. Pozrime sa teraz na ďalšiu dvojicu laureátov. Sú to školské budovy, každá z nich je zaujímavá iným spôsobom, no jedno majú spoločné: Ukazujú nám, ako sa dá (a má) robiť skutočne udržateľná architektúra. Môžeme sa z nich ako architekti, projektanti či investori veľa naučiť, no poučia sa z nich aj žiaci, ktorí ich navštevujú, a učitelia, ktorí v nich učia – každá takáto škola je vzorom nielen v technickej, ale aj v spoločenskej rovine. A je skvelé, ak je inšpiráciou aj architektonickým výrazom. Toto si možno už začíname uvedomovať aj na Slovensku (z inšpiratívnych príkladov by som spomenul aspoň obnovu SPŠS E. Belluša [2] v Trenčíne), len škoda, že sa u nás nových školských budov veľa nestavia a obnova tých starších je často len „zateplením“...

Školy sú dobrým kandidátom na vzorové stavby: majú priaznivý faktor tvaru (čo uľahčuje zníženie tepelných strát) a vysoké nároky na kvalitu vnútorného prostredia (čo motivuje použiť progresívne technológie). Navyše sú to verejné budovy, ktoré v Európe majú byť už od konca roka 2018 budovami s takmer nulovou spotrebou energie (dnes sa to už týka všetkých novostavieb).

Takmer neviditeľná

Prvá z predstavených budov, madridská stredná škola Colegio Brains (De Lapuerta Campo Arquitectos), uspela v kategórii s dôrazom na využitie obnoviteľných zdrojov energie [3, 4]. V Španielsku je prvou školou v štandarde pasívneho domu, vďaka získavaniu energie zo slnka a z prostredia sa môže odpojiť od verejnej siete a vďaka zrkadlovým stenám sa stráca v zeleni, ktorá ju obklopuje... Zaujme však aj inovatívnym konceptom flexibilných vzdelávacích priestorov, veľkorysými zaskleniami ponúkajúcimi kontakt so zeleňou v okolí (či v prípade suterénnej telocvične aspoň so stenou anglického dvorčeka porastenou brečtanom) a technikou, ktorá sa študentom aspoň v náznaku ukazuje.

Budova bola navrhnutá ako nulový dom, preto je samozrejmosťou kompaktnosť hmoty, optimálna orientácia, kvalitné tepelné izolácie, neprievzdušnosť a v neposlednom rade využitie obnoviteľných zdrojov energie či už pasívnym spôsobom (solárne zisky, zemný výmenník tepla), alebo tepelnými čerpadlami a fotovoltikou na streche. Izolačný obal stavby má napriek situovaniu stavby na juhu Európy solídne parametre: U-hodnota stien, strechy a podlahy je 0,19, 0,16, resp. 0,25 W/(m2.K), samozrejmosťou je minimalizácia tepelných mostov. Hliníkové okná (Uf 0,8) sú dvojaké, na severe a východe s trojsklom s dôrazom na tepelnú izoláciu (Ug 0,6), na juhu a západe s dvojsklom s dôrazom na minimalizáciu prehrievania v lete – g-hodnota 0,28 znamená, že do interiéru sa dostane len štvrtina energie slnečných lúčov. Ani toľko nie, lebo okná sú tienené vysokou zeleňou tesne pri budove.

Dve vetracie jednotky od českej firmy Atrea zabezpečujú čerstvý vzduch v triedach presne podľa potreby (riadia sa podľa snímačov vlhkosti a oxidu uhličitého), predohrev alebo pasívne chladenie vetracieho vzduchu sa odohrávajú v zemnom výmenníku. Vykurovanie, chladenie a ohrev vody zabezpečujú tepelné čerpadlá odoberajúce teplo zo vzduchu. Fotovoltika (141 m2) je napojená na blok akumulátorov, aby bola elektrina k dispozícii i v zamračených dňoch či po západe slnka. Čo to znamená pre prevádzku budovy? Potreba tepla na vykurovanie a na chladenie je iba 14, resp. 5 kWh/(m2.a), získaná energia z obnoviteľných zdrojov je 77 kWh/(m2.a) z úžitkovej plochy budovy. A študenti môžu na tú techniku (aj s vysvetlivkami) pozrieť, vidia aj parametre prevádzky a budova sa pre nich (ale nielen pre nich) stáva zaujímavou učebnou pomôckou...

V architektonickom výraze najviac zaujmú zrkadlové steny obrátené k záhrade, namiesto fasády vidíme zrazu nekonečnú imaginárnu krajinu, budova sa rozostruje a stráca... Dôležitý je aj neformálny priestor knižnice na poschodí, ktorý sa cez veľké posuvné dvere otvára na terasu s vegetačnou strechou (vyše metrová vrstva zeminy, vyrastené stromy ponúkajúce tieň), ktorá je rozšírením relaxačných aj výučbových priestorov. Výučba môže prebiehať v učebniach, ktoré sa vedia prispôsobiť meniacim sa potrebám, no aj mimo nich – dispozícia ponúka neformálne stretávacie priestory. Dôležitou súčasťou konceptu je i zeleň okolo budovy (a na nej), ktorá poskytuje tieň i estetický zážitok, spevnené plochy sú priepustné a vo svetlých farbách.

 

Netradične tradičná

Druhá predstavená škola nezaprie škandinávsky pôvod. Skapaskolan na predmestí Štokholmu (Street Monkey Architects) vyhrala kategóriu školských budov. V architektonickom výraze dominuje odkaz na miestnu tradíciu: drevený obklad stien, sedlové strechy otočené štítom do ulice, kompaktnosť. Tradícia je však prerozprávaná po novom a za drevenou fasádou sa prekvapujúco skrýva oceľová konštrukcia prefabrikovaných modulov – pravda, zrealizovaná dôsledne bez tepelných mostov a s trochu iným dizajnom než naše „modulárne“ školy v osadách. Novou interpretáciou tradície je aj to, čo nachádzame vnútri – základnú školu s víziou, že študenti by mali rozvíjať „odvahu a schopnosť nasledovať svoje sny“. Jej napĺňanie má napomôcť (popri implementácii inovatívnej pedagogiky) kreatívne „pracovné“ prostredie, v ktorom sú konvenčné učebne nahradené multifunkčnými študijnými miestnosťami, medzi ktorými sa študenti pohybujú, vyberajú si medzi rôznymi pracovnými zónami a metódami, využívajú najnovšie poznatky digitalizácie a nových technológií, dávajú sa inšpirovať na tvorivosť aj kvalitou prostredia a použitých materiálov [5].

Priestory školy sú organizované do troch (o)kruhov, v srdci s tvorivými dielňami, obklopenými priestormi na spoluprácu (vrátane knižnice, jedálne, „amfiteátra“), ktoré nahrádzajú tradičné chodby a sú akýmisi „výpadovými“ priestormi na výučbové štúdiá vo vonkajšom kruhu. Tie nemajú charakter bežných tried, ponúkajú rôznorodé pracovné priestory pre malé skupiny a na rôznorodú komunikáciu – aj vďaka nasadeniu IT môže výučba prebiehať na viacerých miestach naraz. Dianie v škole cez zasklený parter komunikuje s ulicou a miestnou komunitou. Tvar budovy je (aj) reflexiou okolitých vrchov, priľahlý terén prechádza na ihrisko na streche polozapustenej telocvične a cez ohradenie ihriska prechádza do fasády budovy [6].

Konštrukčné riešenie zodpovedá požadovanému štandardu: steny majú vyše 30 cm tepelnej izolácie (EPS + MV), strechy 45 cm (PIR + MV), pod základovou doskou (ŽB) je 70 cm penového skla, okná majú Ug 0,5 W/(m2.K) a hodnotu g 0,5. Hlavným zdrojom tepla na vykurovanie a ohrev vody je systém CZT, rozvod tepla je cez vetrací systém s rekuperáciou tepla. Za zmienku stojí tesnosť budovy (n50 = 0,5 h-1), aj vďaka tomu je potreba tepla na vykurovanie len 12 kWh/(m2.a). Vegetačné strechy sa striedajú takmer s 500 m2 fotovoltiky – produkcia elektriny z nej je 77 kWh/(m2.a) [7].

A čo u nás?

Vidíme, že školy môžeme navrhovať (a prípadne aj obnovovať) v trochu inej kvalite, než akú považujeme za štandard, či už z architektonickej, konštrukčnej, alebo pedagogickej stránky. Dokážeme túto inšpiráciu preniesť do inovácií spojených s využívaním prostriedkov EÚ, kde sa už nemôžeme vyhovárať na nedostatok peňazí (skôr máme problém zmysluplne ich minúť)? Dokážeme začleniť kritériá udržateľnosti, architektonickej kvality a inovatívnosti do pravidiel využívania zdrojov z Plánu obnovy? Dúfajme, že áno, hoci postup pri jeho tvorbe nám veľa dôvodov na optimizmus nedáva...

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG