späť na obsah časopisu

Nakŕmiť ľudí v meste udržateľným spôsobom, to znamená ekonomicky efektívne, sociálne spravodlivo a ekologicky zdravo, je jedna z najpodstatnejších výziev dvadsiateho prvého storočia a bez väčšieho politického záväzku a odvážnejšej vízie pre mesto ju nedosiahneme. – Kevin Morgan [1]


Trendy v bývaní nikdy nemali tak blízko k fenoménu zelene ako v súčasnosti. Nové koncepty zapájajú zeleň vo viacerých rovinách, nielen spoločensky, ale predovšetkým priestorovo, vertikalizujú ju a zároveň sa hybridizujú. Zelené steny, stromy na balkónoch, terasy, predzáhradky, skleníky sú už dobre známe, no v poslednom období sa do popredia dostáva najmä mestské poľnohospodárstvo, ktoré predstavuje katalyzátor zmien a inovácií v obytnom prostredí. Tieto súčasné snahy zatiaľ zostávajú iniciatívami zdola nahor, ktoré vedú zanietení jednotlivci a organizované skupiny v malých mierkach. Na druhej strane, mnohokrát ide o utopistické vízie, no ich dôležitosť spočíva v dláždení cesty zeleni a mestskému poľnohospodárstvu, aby sa mohli holistickejšie začleniť do budov na bývanie. 

Obytný súbor Vertical Forest – Bosco Verticale od architektonického štúdia Boeri Studio (Stefano Boeri, Gianandrea Barreca, Giovanni La Varra), Miláno, Taliansko, 2007 – 2014

 

Predstavte si zlúčenie urbánneho/mestského a rurálneho/vidieckeho elementu, ako prekvitá v útrobách obytných štruktúr, miesto bohaté na rozmanitosť vrátane biodiverzity a vegetatívneho rastu, miesto plné života. Predstavte si miesto, kde sa estetika, sociálne a ekologické vylepšenia stretávajú a napĺňajú praktickú, efektívnu a ekonomickú štruktúru návrhu. Takto približuje špecifickú víziu architektúry vertikálnych fariem spojených s bývaním Dr. Dickson Despommier, mikrobiológ, ekológ a emeritný profesor na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, ktorý stojí za vznikom spomínaného konceptu. Vertikálne farmy predstavujú víziu reintegrácie poľnohospodárstva do mestských štruktúr tak, že sa neviažu na konkrétnu lokáciu či objekt, sú teda aplikovateľné aj na obytné budovy. Ich návrhy sľubujú udržateľnosť, potravinovú bezpečnosť a okrem iného aj vytváranie pracovných pozícií v mestách. Vertikálne farmy sú súčasné vízie 21. storočia, ktorých cieľom je priniesť výrobu potravín do panorámy mesta.

V kancelárskej budove v Pasone, Tokio, Japonsko, je vyčlenených 20 % plochy na pestovanie čerstvej zeleniny

Vertikálne farmy v podstate reprezentujú druh poľnohospodárstva bez pôdy v kontrolovanom prostredí vertikálnych vrstiev na poschodiach viacpodlažných budov. Vo vertikálnych farmách teda ide o kultiváciu rastlín v prostredí, kde môže elementy ako svetlo, teplota, voda a živiny kontrolovať a riadiť človek (Despommier, 2011). Doposiaľ sa táto high-tech forma hortikultúry primárne využívala len na projekty na univerzitách a vo výskumných staniciach v dôsledku jej vysokých finančných nákladov. V poslednom desaťročí sa však na základe inovácií a zlepšení technológií spojených s postupmi pestovania bez pôdy, ako aj v dôsledku zvýšenia oprávnenosti ich benefitov, umožnilo rozšírenie problematiky do širokospektrálneho fungovania, ako aj do sféry bývania. Medzi prvé prototypy patrí trojposchodová vertikálna farma Suwon v Južnej Kórei, vyše päťdesiat rastlinných tovární, ktoré sa kvalifikujú ako vertikálne farmy v Japonsku, komerčná vertikálna farma v Singapure otvorená od roka 2012, ako aj ďalšia v Chicagu, ktorá vznikla konverziou starej industriálnej budovy.

 

Architektonické štúdio Precht predstavilo koncept modulárneho bývania, kde si obyvatelia môžu dopestovať vlastné potraviny vďaka vertikálnym farmám. Ide o spôsob prepojenia ľudí v mestách s poľnohospodárstvom a o návrat ku koreňom.

Hydropónia predstavuje metódu pestovania bez pôdy s využitím tzv. živného roztoku, vody naplnenej potrebnými živinami. Kvôli priestorovej efektívnosti sa využívajú vertikálne roviny, a to nielen v zmysle podlažnosti budov, ale predovšetkým v zmysle etáží jednotlivých technológií fungujúcich nad sebou. Jednoducho povedané, vertikálne farmy sa pomocou hydropónie snažia o to, aby v mestách a domoch s nedostatkom pôdy bolo možné vypestovať čo najviac potravín alebo umožniť zazelenať čo najviac plôch. A navyše predstavujú oveľa udržateľnejší spôsob než tradičná agrikultúra, pretože hydroponický vertikálny systém má mnoho výhod. Vo svojej knihe The Vertical Farm opisuje Despommier nasledujúce klady: organická produkcia potravy, šetrenie mestskou pôdou a priestorová efektivita, celoročná produkcia rastlín, eliminovanie agrochemikálií ako pesticídov, herbicídov a hnojív, znižovanie spotreby vody až o 70 – 90 % vďaka recirkulácii, opätovné prepojenie spotrebiteľa a výrobcu – lokálna výroba, a teda výrazné zníženie počtu najazdených kilometrov pri dovoze potravín, žiadne výpadky úrody súvisiace s počasím, možnosť obnovy ekosystému, nové pracovné príležitosti, čistenie sivej vody na pitnú vodu či krmivo pre zvieratá z pozberového rastlinného materiálu. Najpresvedčivejším argumentom v prospech vertikálneho poľnohospodárstva je však podľa Despommiera schopnosť oddeliť produkciu potravín od súčasnej závislosti od čerpania obmedzených elementárnych zdrojov a krehkých prírodných kapitálov [2].

Pre zaujímavosť, šalátu pestovanému hydroponicky trvá klíčenie semien 3 dni, založenie koreňov 3 týždne a úplne dorastenie plodiny 4 až 6 týždňov. Klíčky (v súčasnosti populárne tzv. microgreens) dorastajú približne 1 až 2 týždne v závislosti od druhu.

Vertikálna farma je navrhnutá ako systém s uzavretým cyklom, ktorý vďaka účinnému technologickému pokroku a biomimikry dokáže produkovať potraviny v podstate v akejkoľvek podobe. V architektúre obytných budov sa môže objaviť vo viacerých sférach. Dotýka sa tak exteriérových, ako aj interiérových plôch. Dokáže obohatiť budovu ako pridaná hodnota vo forme nadstavby či prístavby, s obchodom priamo v parteri alebo môže byť vložená do každej bytovej jednotky zvlášť vo forme priestranných lodžií a terás. V miniatúrnej mierke sa objavuje dokonca vo forme kvetináčov či zabudovaných spotrebičov priamo v kuchyni. Tieto novodobé trendy v architektúre (nielen) obytných budov označujeme ako agritektúra = agrikultúra + architektúra či agrilúcia = agrikultúra + revolúcia. Definujú sa ako umenie, veda a podnikanie v integrácii poľnohospodárstva do zastavaného prostredia.

Článok dočítate v aktuálnom čísle časopisu Eurostav



Autor
Ing. arch. Michaela Kesanová, doc. Ing. arch. Ľubica Selcová, PhD. Recenzent: prof. Ing. arch. Hana Urbášková, Phd
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG