späť na obsah časopisu

Čo si predstaviť pod bývaním s prívlastkami ako v nadpise? Asi najmä nájomné bývanie, hoci kúpu bytu trebárs za 2 000 €/m2 už považujeme za bežný a (vďaka lacným hypotékam) „dostupný“ štandard. Skutočne dostupné bývanie nemôže byť pri výstavbe ani pri prevádzke náročné a udržateľnosť by sme mali vnímať nielen v environmentálnej, ale aj v ekonomickej a sociálnej rovine. Na túto tému sa publikovali mnohé vízie a odborné články, nás však zaujal opis aktuálneho stavu na Slovensku [1]. Sme druhí v EÚ! V podiele bývania na výdavkoch domácnosti (28 %). Takže žiadny dôvod na radosť ani na pýchu. A to je celoslovenský priemer, v Bratislave je to 37 %. Na porovnanie, vo Viedni stačí na bývanie 21 % príjmu. Čo spôsobuje tento rozdiel? Asi aj podiel nájomného bývania (nielen toho „sociálneho“). Vo Viedni je zhruba 25 % bytov vo vlastníctve mesta a takmer rovnaký počet v štátom podporovaných bytoch vo vlastníctve rôznych združení či developerov. V Bratislave nevlastní mesto ani percento bytov, podiel nájomného bývania je rádovo nižší oproti Viedni či Brnu, ceny komerčného nájomného odrážajú nedostatok bytov na trhu. Riešenie tohto problému je skôr v rovine politiky, či už regulačnej, dotačnej, alebo územnoplánovacej. V tejto rubrike sa však sústreďujeme na zaujímavé príklady udržateľnej architektúry, pozrime sa teda, ako môže vyzerať dostupné a pritom progresívne a zaujímavé bývanie.

Jeden z viedenských súborov dostupného a udržateľného bývania (domy s drevenou konštrukciou na Mühlweg) sme v tejto rubrike spomenuli pred mesiacom, nedávno sme písali aj o zaujímavých bytových domoch v novej štvrti Seestadt Aspern. Čo teraz? Najprv sa vráťme do histórie: obytný súbor na viedenskej Rochusgasse a Pantucekgasse (Treberspurg & Partner Architekten) patrí k prvým súborom nájomného bývania v štandarde pasívneho domu. Nízkopodlažné bytové domy rôznych typov zaberajú jeden nie dôsledne uzavretý blok, v ktorom nájdeme aj námestíčko pri škôlke integrovanej do jedného z bytových domov, prízemné byty sú rozšírené o obytné predzáhradky. Tepelné mosty sa minimalizovali aj vďaka samonosným konštrukciám balkónov a pavlačí, na jednej z fasád upútajú fotovoltické panely (4,2 kWp) ako symbol udržateľnosti, architektonickému výrazu dominujú biele omietky a balkónové zábradlia z perforovaného plechu. Potreba tepla na vykurovanie 7,3 kWh/(m2.a) s rezervou spĺňa aj dnešné požiadavky, investičné náklady pod 1 500 €/m2 boli nižšie než náklady okolitých bežných domov s rádovo vyššou spotrebou energie [2].

Trochu mladší je obytný súbor Lodenareal v Innsbrucku (DIN A4 Architekten) – takmer dvesto bytov v troch polouzavretých blokoch dokazuje, že aj v drsnej klíme podhoria Álp možno navrhovať energeticky efektívnu architektúru [9 kWh/(m2.a)] [3]s veľmi príjemným prostredím, pestrými fasádami v kontraste s utilitárnosťou ostatných a so starostlivo optimalizovanými veľkosťami okien. 

Pred desaťročím predstavoval štandard pasívneho domu technickú špičku a veľký príspevok k udržateľnosti. Dnes máme vyššie ambície, smerujeme k energeticky plusovým budovám. Ateliér Deimel Oelschläger navrhuje takéto domy rutinne. Zaujal ma už ich „dom s nulovými emisiami“ na berlínskej Boyenstrasse, udržateľnosť tu popri energetickej úspornosti [vykurovanie 8 kWh/(m2.a), primárna energia 13 kWh/(m2.a)] podporuje aj zmiešaná konštrukcia (betón a drevo, celulózová izolácia) a parkovanie bicyklov namiesto podzemnej garáže. Podobnú konštrukciu, integrované navrhovanie a podobný prístup k spoluúčasti budúcich užívateľov na riešení projektu má aj novší „plusový“ dom Newtonprojekt 8B (ARGE Deimel Oelschläger/dmsw/Zoomarchitekten) v berlínskej energeticky plusovej štvrti Adlershof s rôznymi typmi domov. Toto už nie je sociálne nájomné bývanie, no v segmente dostupných bytov je tento dom o štvrtinu lacnejší než priemer. Na streche i na stenách vidieť fotovoltické aj termálne kolektory, dom za rok vyrobí viac energie, než spotrebuje. Zaujme i vegetačná strecha. Materiálová báza výrazne zlepšuje bilanciu domu počas jeho životného cyklu. Variabilné riešenie bytov na základe požiadaviek obyvateľov, pestrá veková skladba a spoločné zelené priestory okolo domu podporujú koncept udržateľnosti [4]. Výsledok? Pol tucta ocenení v architektonických prehliadkach vrátane prvej ceny v kategórii „Udržateľný energetický koncept“ v súťaži „Nemecká bytová výstavba 2019“. Čo keby sa aj naše architektonické prehliadky obohatili o takúto kategóriu?

 

Článok dočítate v aktuálnom čísle časopisu Eurostav


Autor
doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG