späť na obsah časopisu

Splynutie foriem alebo trvalé verzus prechodné bývanie

V dejinách architektúry už dlhodobo vedľa seba vyrastajú objekty na trvalé aj prechodné bývanie. Ich cesty v histórii foriem bývania neboli vždy len súbežné, v rôznych obdobiach vývoja sa viac či menej približovali a zasa vzďaľovali. Azda najbližšie mali k sebe v 30. rokoch 20. storočia pri vzniku kolektívnych domov. Tie boli dôsledkom snáh o účinnú organizáciu domácnosti, rozdelenie prác a ich vzorom vlastne bola továreň.

„Dnes, keď je pre postkonzumnú, zdieľanú ekonomiku veľkou výzvou sociálna a ekologická udržateľnosť, je kolektívny dom samozrejmou voľbou. Kolektívne domy hľadajú odpoveď na stále sa vracajúcu otázku na vlastný zmysel. Je zjavné, že po celom svete sa obnovuje záujem o spoločné bývanie alebo, ako sa dnes hovorí, o co-housing, komunitné bývanie“ (H. Guzik, Bydlet spolu, 2017).

Bytový dom

Komunitná forma bývania je v dnešnej dobe dôsledkom nedostatočnosti pospolitosti, komunita a spoločnosť sú jej opodstatnením, ale, samozrejme, majú aj pragmatické dôvody, akými sú udržateľnosť domácnosti a menšia ekologická stopa domu. Súčasťou bytových domov sú často recepcie, spoločné fitnes, wellness a voľnočasové priestory, bazén, spoločenský priestor, klubovňa či tzv. komunitný byt. Ten je zaujímavou súčasťou, bežnou v projektoch rakúskych či švajčiarskych bytových domov. Ide vlastne o byt len s jeho dennou časťou – kuchyňou s jedálňou, obývacou izbou a toaletou, s tým, že sú veľkoryso dimenzované a obyvatelia domu môžu tento priestor využívať na rodinné oslavy bez toho, aby museli využívať vlastný byt, stretávajú sa tam spoločne obyvatelia domu a deti majú priestor na hru a prípravu do školy.

  

Bytový komplex Rozadol, bazén na najvyššom podlaží veže, Peter Moravčík, Juraj Šujan, 2006.

 

Bytový komplex Čerešne, recepcia a klubovňa, Architekti Šebo Lichý, 2019.

 

Keď chceme hovoriť o splývaní, resp. presahoch foriem objektov trvalého a prechodného bývania ako vývojovej tendencie, zmeny môžeme chápať v zmysle vzťahu jednotlivých funkcií a prevádzok objektu navzájom a v sociálnom vzťahu funkcií a prevádzok k prostrediu a spoločenstvu. Na vysvetlenie a relevanciu témy je dôležité povedať, že text sa nevenuje typom prechodného ubytovania, ktoré vznikajú krátkodobým prenájmom bytových priestorov v osobnom vlastníctve. Nebude reč ani o spoločných domácnostiach (tzv. wohngemeinschaft alebo co-living), o co-housingu, ani o forme „bytu – apartmánu“ ako „nebytového priestoru“ v bytovom dome. Budeme hovoriť o „univerzálnych“ objektoch na prechodné a trvalé bývanie navrhnutých pre priemerného väčšinového a anonymného klienta.

Ako výstižný na vysvetlenie a názornosť sledovanej problematiky sa javí vyabstrahovaný reťazec: bytový dom – komunitné bývanie (kolektívny dom) – apartmánový dom – apartmánový hotel – hotel. Koncové body reťazca berieme ako nemenné, sú zadefinované v zodpovedajúcich legislatívach ako základné formy. Priblíženie a prelínanie paralel bývania je markantné uprostred reťazca.

Hotely, apartmánové domy

Na jednej strane, ako sme už spomínali, sa obnovuje záujem o spoločné bývanie v oblasti trvalých foriem, na druhej strane stratégie hotelového marketingu bez výraznej podpory komplexnosti poskytovaných služieb už nebudú dlhodobo účinné. Hotely ponúkajú vo forme apartmánového bývania čoraz dlhodobejšie pobyty s komplexnejšou vybavenosťou domácnosti, s možnosťou vlastníctva apartmánových bytov v objektoch so spoločnými službami a priestormi. Tu sa dostávame najbližšie k typu prechodného bývania ako styčného bodu s trvalou formou.

Pre hotelierov, resp. majiteľov je z hľadiska rozšírenia možností využitia veľmi zaujímavá hybridizácia, pretože poskytuje ďalšie možnosti komerčného využitia. Jedna zo súčasných marketingových stratégií pozostáva vo výstavbe a v predaji rezidenčných nehnuteľností, apartmánových domov samostatne, v  susedstve s hotelmi alebo dokonca v kombinácii s nimi (Panorama Resort, Štrbské Pleso). Výhoda spočíva v získaní kapitálu na renováciu existujúcich hotelových zariadení a súčasne vo využití hotelového servisu pre rezidentov. „Servisované apartmány“ môžu byť prepojené s hotelom alebo sú z neho vyčlenené, na trhu nehnuteľností sa však ponúkajú ako samostatný produkt. Dnes sú to ponuky pre zákazníkov, ktorí potrebujú bývanie mimo domova na určitý čas, s prestávkami alebo bez nich. Prednosťou apartmánov so službami oproti hotelom sú väčšie priestory a vďaka zabudovanej kuchyni aj možnosť sebestačnosti. A k tomu dostupnosť ponúkaných hotelových služieb.

 

Článok dočítate v aktuálnom čísle časopisu Eurostav



Autor
doc. Ing. arch. Zuzana Tóthová, PhD. Recenzent: Ing. arch. Gabriel Brogyányi
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG