späť na obsah časopisu

Architektúra Bratislavy zahŕňa ako najčastejší typ budovy na bývanie bytový dom v mestskej štruktúre. V rozmanitej palete sa ponúkajú nielen zaujímavé koncepty a riešenia bytov, ale aj použité materiály, detaily a dômyselné finesy. Prierez nasledujúcimi domami reprezentuje vzorku výnimočnej architektúry hlavného mesta bez ohľadu na to, či vznikla v medzivojnovom období prvej ČSR, v socializme alebo v posledných desaťročiach novodobého Slovenska. 

Moderná Bratislava sa počas vyše storočnej existencie rozvíjala nielen do šírky, ale aj vnútri mestskej štruktúry. Pôvodnú zástavbu nahrádzala nová. Často zrútili starý alebo nevyhovujúci dom a na jeho mieste postavili nový s vyšším hygienickým štandardom a modernou architektúrou. Ak sa asanovali viaceré domy, ich miesto obsadil väčší blok domov. Stavali sa rôzne druhy bytových domov, vo frekventovanosti vedie sekciový dom, pričom sekcia sa zvyčajne viackrát opakuje, vyskytujú sa aj pavlačové či terasové domy. Podľa požiadaviek investora, ale aj polohy v rámci štvrte či centra bývali súčasťou bytového domu aj obchody a kancelárie. Výnimkou nebola ani obchodná pasáž fungujúca ako spojnica medzi ulicami. To všetko spolu s tvarom pozemku predurčilo konštrukciu, vzhľad, materiály, prípadnú polyfunkciu a štandard bytového domu. Ak koncom 19. storočia dosahovali obytné domy v meste tri poschodia, od prvého Československa sa mestská bytová zástavba postupne zdvíhala na úroveň piatich-šiestich poschodí. Nasledujúce bytové domy interpretujú v architektúre najvyššiu kvalitu. Architektmi domov boli osobnosti so zvučnými menami i nenápadnejší tvorcovia, každý z nich však prispel svojím dielom k zveľadeniu mesta.

Nová republika, rondokubizmus, konštruktivizmus

Družstevný bytový dom SND (1920 – 1923) na Klemensovej ulici v Bratislave postavili podľa návrhu architekta Jindřicha Merganca ako bývanie pre celý umelecký súbor formujúceho sa Slovenského národného divadla. Súčasťou domu bolo i vybavenie: spoločná kuchyňa, jedáleň a študovňa. Tento model bytového domu poznáme z kolektívnych domov, ktoré vznikli pod vplyvom sociálno-utopistických myšlienok v Sovietskom zväze. Plastickosť domu odkazuje na práce architektovho učiteľa Jožeho Plečnika aj na viedenskú architektúru začiatku storočia a Semperovu teóriu odievania architektúry. Fasáda navodzuje dojem visiacej plochy. Charakteristické je rámovanie fasády či jej častí do polí a pravidelne rozmiestnené krížové terče. Nachádzajú sa tu antické citácie, napríklad oblúčkový ornament, a na konzolách štvorica masívnych klasicizujúcich váz.

 

Architekt českého pôvodu Klement Šilinger prišiel do Bratislavy po založení prvej ČSR a zotrval tu až do konca života. Podpísal sa pod architektúrou vyše dvadsiatky budov v meste, najvýraznejšie sú spočiatku jeho rondokubistické nájomné domy, no prekvapuje aj jeho funkcionalistická architektúra, ktorej najvýznamnejšími predstaviteľmi sú polyfunkčný Živnodom na Kollárovom námestí, známy Novou scénou, a Študentský domov Lafranconi na Nábreží gen. L. Svobodu. Štvorposchodový bytový dom na Heydukovej 23 (1920 – 1923) má symetrickú kompozíciu, je založený na pôdoryse v tvare písmena L a vstupuje sa doň z podjazdu. Dom je navrhnutý s dynamickou rondokubistickou plasticitou, trojica vertikálnych pásov z lizén vrcholí v troch poloblúkových štítoch nad rímsou objektu. Na prvých troch poschodiach vyrastajú z lizén balkóny, na prízemí sú kruhové terče. Posledné poschodie zvýrazňuje stupňovitý okenný parapet. Fasáda vo dvorovej časti je pokojnejšia, zdobená len jemným plastickým rámovaním. Interiérové priestory (zábradlie schodiska, vstup do domu, vstupy do bytov) zodpovedajú rovnakému výtvarnému ozdobnému názoru (detaily v tvare kruhu alebo jeho segmentov).

 

V medzivojnovej architektúre sa objavuje aj niekoľko obytných domov s neomietnutým murivom, ich architektúru ovplyvnil holandský konštruktivizmus. Kvalitnými príkladmi sú nájomný bytový dom od Andreja Szönyiho a Franza Wimmera na Ferienčíkovej ulici (1920 – 1922) alebo na rohu Mickiewiczovej ulice a Ulice 29. augusta od Artúra Szalatnaia-Slatinského (1926 – 1927). Dôstojnícke a rotmajstrovské bytové domy (1925 – 1927) od Aloisa Balána a Jiřího Grossmana tvoria obytný dom na rohu Anenskej, Povrazníckej a Benediktiho ulice. Obaja sledovali vývoj architektúry v Európe, navštívili aj svetovú výstavu v Paríži v roku 1925. V tom čase sa v architektúre postupne strácal dekor a Balán s Grossmannom prispeli k utváraniu nového bezozdobného názoru aj v Bratislave. Architekti navrhli dom zhruba v čase, keď aj Umeleckú besedu slovenskú na Dostojevského rade. V dome sú priestranné byty s presvetlenou dispozíciou, orientované do dvora aj na ulicu. Architektúra domu necháva vyznieť materiál, používa kombináciu neomietnutého muriva s omietnutými bielymi plochami, inšpiruje sa konštruktivizmom, na dome pretrváva výrazné horizontálne členenie rímsami.

Článok dočítate v aktuálnom čísle časopisu Eurostav


Autor
Ing. arch. Irena Dorotjaková
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG