späť na obsah časopisu

Príroda ostáva stále veľmi dôležitou súčasťou miest, i keď niekde len na papieri. Napriek tomu, že mesto Nikózia na Cypre nepovažovalo zelené plochy za prioritu, jeho obyvatelia počas pandémie rýchlo zistili, aké dôležité a zásadné je mať doma kúsok prírody. Uvedomili si potrebu vonkajších plôch, balkónov a zelených striech, aby si mohli vychutnať vonkajšie priestory, stretnúť sa so susedmi a spojiť sa s prírodou. Potreba vrátiť prírodu do mesta a podporiť spoločné priestory a sociálny dialóg medzi obyvateľmi inšpirovala architektov na návrh „záhradného domčeka“, ktorý je nominovaný na Cenu Miesa van der Rohe za súčasnú architektúru.

Miesto: Nikózia, Cyprus Architektúra: Christos Pavlou Architecture Stavebný inžinier: Andreas Charalambous Krajinné úpravy: Solomou Rok dokončenia: 2019 Rozpočet 320 000 eur Plocha: 182 m2

 

Záhradný dom, ktorý navrhol ateliér Christos Pavlou Architecture, zdôraznil túto myšlienku skupinou súkromných záhrad a ich prispením k vytváraniu mikroklímy, čo zlepšujú životné podmienky v mestách spomalením globálneho otepľovania a udržiavaním mestskej biodiverzity. Dom sa neskrýva za plotom, ale predstavuje fyzické pokračovanie priľahlého verejného priestoru. Mestské prvky, ako budova, ulica a verejný priestor, sa tu nepovažujú za absolútne samostatné, ale za homogénnu konfiguráciu, pretože dom sa stáva súčasťou parku a park je súčasťou domu. Flexibilné priestory, ktoré sa voľne spájajú so zelenými plochami, dosiahli architekti integráciou viacerých súkromných záhrad vrátane dvora, ktorý pretína dom, zelených terás a vnútorných záhrad. V tomto prístupe sa krajina stala konceptom, kde neexistujú hranice medzi vnútorným a vonkajším prostredím, a zároveň vníma krajinu ako súčasť dizajnu.

Prevaha zelených plôch

Dom sa nachádza neďaleko centra mesta Nikózia, v pokojnej štvrti rodinných domov. Majiteľ vyslovil požiadavku mať dom, ktorý by maximalizoval prirodzené svetlo, výhľady na priľahlý park, začlenil okolie a navodil pocit spojenia s prírodou. Dom, ktorý v meste nazývajú Záhradný dom, má rozlohu 182 štvorcových metrov, malý dvor a vonkajšie priestory, ktoré spájajú hlavné objemy do súvislého priestoru. Architekti usporiadali všetky miestnosti okolo zeleného nádvoria umiestneného medzi dvoma kubickými objemami a dosiahli, že plynule prechádzajú do vonkajších priestorov. Súvislé sklené posuvné dvere na prízemí nielenže oddeľujú obytné časti, ale po otvorení vytvárajú z celého domu jedinečný priestor prepojený záhradami. Interiér reagujúci na okolité verejné záhrady vytvára dojem jedného celku. Je ťažké uvedomiť si, kde sa končí záhrada a začína sa interiér. Na prvom poschodí sa nachádzajú dve spálne umiestnené osobitne v každom kubuse, spája ich však nádvorie a vysadené terasy, ktoré lemujú horné podlažie. Približne 60 percent prízemia domu tvoria integrované zelené plochy, ktoré fungujú ako súkromné mestské záhrady. Sú vysadené rastlinami vhodnými pre včely a štyridsiatimi druhmi pôvodných divokých kvetov, a to nielen pre ich krásu, ale i s nádejou, že v budúcnosti prilákajú na návrat miestne druhy vtákov a včely.

Energeticky hospodárny s vlastnou mikroklímou

Konštrukčný rám domu tvoria železobetónové stĺpy a nosníky, oceľové kruhové stĺpy a pohľadový betón na stropoch. Schodisko pozostáva z tenkých zváraných kovových dosiek a zastrešené konštrukciou oceľových stĺpov a trámov z dreva ipe. Vonkajšie posuvné panely zhotovené na mieru boli navrhnuté tak, aby maximalizovali vnútorné priečne vetranie a izolovali interiér od priameho slnečného svetla pomocou ovládateľných žalúzií. Tie zároveň bránia prenikaniu hluku a chránia súkromie. 
Dlhé zelené terasy v lete zmierňujú tepelné zaťaženie a chránia obytné oblasti pred priamym slnečným žiarením. 

Článok dočítate v aktuálnom čísle časopisu Eurostav


Autor
Matej Motyka

Fotografie (vizualizácia)
Foto: © Charis Solomou
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG