späť na obsah časopisu

Budeme mať výškové drevostavby?

Pri procese výstavby budovy sa používa množstvo rôznych stavebných a izolačných materiálov, ktoré priamo ovplyvňujú tepelnotechnické parametre stavby a okrem iného aj veľmi dôležitú oblasť – požiarnu ochranu stavby. Od roka 2018 sa na Slovensku už môžu stavať poschodové drevostavby. V zahraničí sa tento konštrukčný systém využíva desaťročia vďaka mnohým výhodám, teraz ho majú možnosť využiť aj naši developeri a projektanti.

 

 

Otázka pre respondentov

Máme na Slovensku potenciál postaviť výškovú drevostavbu?


Ing. Juraj Mlynarčík

divízia Rigips SGCP, s. r. o.

Výšková budova všeobecne je budova s výškou nad 30 (35) metrov nad terénom. Z požiarneho hľadiska je budova definovaná ako výšková výškou nad 22,5 metra. Zmenou normy STN 920201-2:2017 (Požiarna bezpečnosť stavieb, spoločné ustanovenia, časť 2: Stavebné konštrukcie) z 1. 7. 2017 sa zvrátil nenormálny stav, pri ktorom sa prakticky nedala postaviť žiadna poschodová drevostavba. V súčasnosti je pri rešpektovaní požiadaviek normy možné stavať obytné budovy na bývanie a ubytovanie konštrukčným systémom drevostavieb s piatimi nadzemnými podlažiami. Pre ostatné budovy občianskej vybavenosti platí maximálna požiarna výška 9 m, čo je pri praktickej konštrukčnej výške takýchto stavieb 3,5 m výška štyroch nadzemných podlaží. To sú hranice súčasnej legislatívy, ktoré obmedzujú „potenciál“ budovania drevostavieb. Nesmelý postup v budovaní viacpodlažných budov by rozhodne podporila výstavba akejkoľvek viacpodlažnej drevostavby! Bol by som rád, keby sa takýto pilotný projekt niekde objavil. Bol by to pekný príklad širokých možností budovania ekologicky udržateľných budov, ktorý by bol isto veľkým impulzom na napredovanie tohto segmentu stavebníctva. Zatiaľ si musíme vystačiť s niekoľkými individuálnymi stavbami súkromných investorov budov na ubytovanie do výšky štyroch nadzemných podlaží v turisticky zaujímavých lokalitách Slovenska. Kiežby sa našiel na Slovensku nejaký zaujímavý projekt nájomného bývania viacpodlažnej drevostavby v réžii samosprávy!

 

Ing. arch. Pavol Pokorný, Ing. Ivan Kolárik 

zakladatelia platformy staviamezdreva.sk

Máme na Slovensku potenciál postaviť výškovú stavbu z dreva? Určite áno, veď naša krajina je takisto súčasťou sveta, ktorý funguje na princípe globálneho transferu materiálu, technológií a pracovnej sily. Ak však máme záujem preniknúť hlbšie do podstaty otázky a dopracovať sa k pravdivejšej odpovedi, možno by sa mala pôvodná otázka preformulovať skôr v zmysle, či si my, naša spoločnosť, želáme, aby jedným zo spôsobov, ako dokáže slovenské stavebníctvo zmierniť vplyv klimatickej zmeny, bolo generálne masívnejšie aplikovanie dreva ako základného statického materiálu. Alebo si len úprimne zodpovedať jednoduchú otázku, či chceme stavať lepšie. Pri tejto formulácii si nie sme jednoznačnou odpoveďou „áno“ celkom istí. Skôr nám napadajú ďalšie otázky, na ktoré možnosť nájsť relevantné odpovede prevyšuje priestor daný touto anketou. Pozitívna správa však je, že kto chce stavať lepšie, ten napriek všetkým okolnostiam z dreva stavať bude. Staviame z dreva nie preto, lebo je to lacné, ale preto, lebo je to dobré. A raz aj výškové stavby, úprimne v to veríme. Chceme byť pri tom.

 

Samuel Csáder,

manažér rozvoja projektov Corwin

Potenciál samozrejme máme, ale ešte bude treba podstúpiť veľa krokov, ktoré nám to na Slovensku umožnia. Od poslednej novelizácie normy požiarnej bezpečnosti stavieb z júla 2017 je možné pri kompletne drevených bytových domoch stavať do troch nadzemných podlaží. Pri zmiešanej konštrukcii, napr. drevo a železobetón, stavba môže mať päť nadzemných podlaží. V zahraničí sú národné regulácie k výstavbe z dreva zhovievavejšie. Inšpiráciou nám môže byť napríklad Švédsko, Švajčiarsko či susedné Rakúsko, kde môžu stavať rádovo o niekoľko podlaží vyššie. Napríklad vo Viedni v roku 2019 dokončili 24 poschodovú hybridnú budovu, zo 75 % postavenú z dreva. Túto stavbu však úrady povolili na výnimku. Čo značí o ich záujme posunúť využitie tohto relatívne rýchlo obnoviteľného materiálu dopredu. V týchto krajinách je aj silný tlak z privátneho sektora, kde v drevospracujúcom priemysle pôsobí hneď niekoľko globálnych spoločností, ktoré vlastnia hektáre lesov a starajú sa o ich obnovu a kvalitu. Na Slovensku zatiaľ nemáme spoločnosti, ktoré by vedeli vo veľkom produkovať kvalitné drevené konštrukčné prvky s vysokými statickými a požiarnymi vlastnosťami vhodné na výstavbu vysokých drevených budov. Toto potom samozrejme tlačí cenu výstavby nahor, nehovoriac o momentálnom náraste cien stavebných materiálov, vrátane stavebného dreva. Napriek tomu v Corwine ostávame optimistickými a veríme, že udržateľná výstavba si na Slovensku čoskoro nájde svoje čestné miesto.

 

 

 

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG