späť na obsah časopisu

Článok sa zameriava na opis chýb, ktoré sa vyskytujú pri návrhu a realizácii vodonepriepustných konštrukcií. Opisuje príčiny vzniku deliacich trhlín v jednotlivých štádiách a spôsoby, ako týmto chybám predchádzať.

 

Využívanie zakladania formou bielych vaní prináša so sebou aj riziká výskytu porúch vo forme priesakov. Návrh a realizácia vodonepriepustných konštrukcií tzv. bielych vaní je náročný proces, ktorý pozostáva z viacerých fáz. Už počiatočný návrh architekta by mal brať do úvahy aspoň základné aspekty, a to tvar konštrukcie. Pri návrhu bielej vane musí statik zohľadniť mnohé vplyvy rozhodujúce o vodonepriepustnosti konštrukcie. Rovnako tak zhotoviteľ by mal ovládať základné princípy a zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu spolu s voľbou vhodnej technológie a pracovných postupov. Pri podcenení ktoréhokoľvek faktora ovplyvňujúceho funkčnosť bielej vane môžu nastať poruchy v podobe deliacich trhlín prepúšťajúcichvodu, ktoré vedú k veľkým finančným nákladom na ich utesnenie a opravu konštrukcie. Vodonepriepustnosť sa musí zabezpečiť nielen v prípade základovej dosky, ale aj stien suterénu, ktoré tvoria bielu vaňu. Poruchy spôsobené chybami pri návrhu alebo pri realizácii možno vidieť na obrázkoch č. 1, 2 a 3.

Obr. č. 1 Presakujúca deliaca trhlina v základovej doske

 

Obr. č. 2 Deliaca trhlina v stene v mieste kontaktu so základovou doskou


 

Obr. č. 3 Pravidelné rozloženie deliacich trhlín po dĺžke steny

 

Chyby pri návrhu

Chyby spôsobujúce vznik deliacich trhlín sa často vyskytujú už pri návrhu bielej vane. Prvá základná chyba, ku ktorej môže prísť zo strany projektanta, je predpoklad, že na dosiahnutie vodonepriepustnosti postačuje určitá hrúbka konštrukcie a betón s vysokou odolnosťou proti prenikaniu vody. Tento predpoklad by bol správny len v prípade, keby trhliny v betóne nevznikali. Tie vznikajú, ak ťahové napätie v betóne od priamych alebo nepriamych zaťažení presiahne aktuálnu pevnosť betónu v ťahu. Ak trhlina už vznikne, je potrebná kontrola jej šírky, čo je možné len pomocou betonárskej výstuže. Pred návrhom konštrukcie sa na základe výskytu podzemnej vody a spôsobu využívania konštrukcie, ktorá má byť vodonepriepustná, určí trieda namáhania a trieda využívania konštrukcie. Tieto majú vplyv na určenie minimálnych vlastností jednotlivých častí vodonepriepustnej konštrukcie a koncepciu návrhu bielej vane. Najčastejšie používanou koncepciou návrhu je koncepcia 2, teda konštrukcia s obmedzenou šírkou trhlín, pri ktorých sa uvažuje ich samoutesnenie. Limitná šírka trhlín na samoutesnenie závisí od hydraulického spádu, ktorý sa určí ako pomer projektovanej výšky hladiny podzemnej vody a hrúbky prvku. Podľa hydraulického spádu je limitná šírka 0,1 až 0,2 mm [1]. Vzhľadom na limitnú šírku trhliny je teda nutné navrhnúť aj potrebné množstvo výstuže, ktorou sa táto šírka dosiahne.

Preto k návrhu bielej vane neodmysliteľne patrí inžiniersko-geologický prieskum, ktorý jasne stanoví projektovanú výšku hladiny podzemnej vody a horninové prostredie budúcej konštrukcie. V prípade zanedbania hydrologického prieskumu môže dôjsť k dvom javom:

  • Hladina vody sa odhadne nižšie, než v skutočnosti je, čo má za následok nedostatočné množstvo výstuže na dosiahnutie limitnej šírky trhlín, a tak sa použije nedostatočné množstvo výstuže. Dôsledkom je prienik vody do konštrukcie cez deliace trhliny, ktoré nie sú schopné samoutesnenia. Takéto trhliny je nutné dodatočne utesniť, čo vedie k významnému nárastu nákladov na bielu vaňu.
  • Hladina vody sa určí vyššia, než v skutočnosti bude pôsobiť na konštrukciu. Vtedy sa táto konštrukcia zbytočne predimenzuje a tým zbytočne stúpnu náklady na betonársku výstuž.
Celý článok nájdete v aktuálnom čísle Eurostavu

Autor
Ing. Róbert Sonnenschein, PhD., Bc. Miroslav Miko
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG