späť na obsah časopisu

Pohľad na budovu Divadla Jána Palárika v Trnave z Trojičného námestia vnímavému návštevníkovi mesta napovedá, že divadlo a divadelníctvo tu museli mať tradíciu oveľa skôr, než bola vybudovaná jeho dnešná hlavná fasáda. Nápis na štíte: „Isthanc aedem Thaliae po suit senatus ac popolus Tirnaviensis“[1] dokladá, že divadlo bolo vybudované ako mestské divadlo mešťanmi a mestskou radou. Málokto si však všimne nenápadnú fasádu divadla orientovanú do Divadelnej ulice, za ktorou sa skrýva divadelná sála. Táto fasáda patrí k najstarším fasádam divadiel u nás a je dokladom najstaršieho mestského divadla, ktoré sa na našom území zachovalo.

Investor: Divadlo Jána Palárika v Trnave, Trnavský samosprávny kraj Pamiatkový dohľad: Ing. arch. Milan Kazimír Realizácia: PAMARCH, s. r. o. Dohľad nad umelecko-remeselnými prácami a odborná spolupráca: akad. soch. Štefan Kollár      

 

Začiatky divadelníctva v Trnave možno na rozdiel od väčšiny iných miest, kde bolo divadlo vecou kočovných divadelných spoločností, spájať s rádom jezuitov. Už v roku 1617 pod ich vedením hrali žiaci prvé divadelné predstavenie. Dejiny divadelníctva v Trnave patria medzi najbohatšie na Slovensku, na tomto mieste však niet priestoru sa im podrobne venovať. Vzniku budovy dnešného divadla v Trnave predchádzal vývoj, ktorý súvisel s prestavbami hostinca U čierneho orla. Už v 18. storočí sa na mieste dnešnej divadelnej sály nachádzala staršia sála, kde sa z času na čas okrem hostín konali aj divadelné predstavenia. K rozhodnutiu vybudovať na tomto mieste väčšiu sálu prispel aj fakt, že mešťania aj mestská rada Trnavy chceli pozdvihnúť spoločenskú prestíž, ktorá utrpela odsťahovaním univerzity z mesta v roku 1777 do Budína a návratom sídla arcibiskupa z Trnavy do Ostrihomu v roku 1820. 

Prvá podoba divadla

Na vybudovanie novej budovy divadla oslovila mestská rada staviteľa Bernarda Grünna, ktorý vypracoval pre nové divadlo dva návrhy. Realizácia napokon predstavovala kompromis. Návrhy dokladajú na mieste dnešného hlavného krídla (orientovaného do Trojičného námestia) staršiu dvojpodlažnú budovu hostinca, ktorá zostala stáť aj po vybudovaní divadla. Hlavnou fasádou nového divadla bola teda fasáda orientovaná do Divadelnej ulice. Stiesnený priestor ulice nedovoľoval Grünnovi rozvinúť veľkorysú koncepciu novej klasicistickej stavby, no napriek tomuto obmedzeniu sa mu podarilo vytvoriť hodnotnú súdobú fasádu, ktorej hmota sa z vyše dvoch tretín zachovala až do začiatku pamiatkovej obnovy. Divadlo slávnostne otvorili 26. 12. 1831. V tom čase sa doň vchádzalo z Divadelnej ulice vstupom zdôrazneným malým tympanónom. S krátkym časovým odstupom sa prebudovalo hlavné krídlo hostinca. Zo strany námestia sa pri prestavbe vytvoril rizalit ukončený veľkým tympanónom, ktorý sa začal používať ako hlavný vstup do divadla. So silnejúcim národným povedomím v Trnave a s výrazným pričinením kňaza Jána Palárika sa od roka 1869 do roka 1871 v tejto budove popri nemčine a maďarčine hrávalo aj po slovensky. Krátke, nie však zabudnuté obdobie jazykovej rovnosti ukončili nariadenia vlády. (Slovenčina sa tu natrvalo udomácnila až po vzniku prvej československej republiky.)

Začiatkom 20. storočia došlo k ďalšej prestavbe. Hostinec dostal novú secesnú fasádu s prvkami neobaroka a v hmote nad vstupom do divadla sa vybudovala ďalšia spoločenská sála, dnes nazývaná zrkadlová sála. Prestavba však nezasiahla klasicistickú časť divadla s divadelnou sálou, ktorá sa naďalej využívala takmer bez úprav. Ako dokladajú dobové fotografie z prvej polovice 20. storočia, klasicistický výraz fasády sa takmer nezmenil. Stavebno-technický stav divadelnej sály sa najmä pred druhou svetovou vojnou začal radikálne zhoršovať.

Povojnové renovácie

Po vojne sa rozhodlo o radikálnej a komplexnej rekonštrukcii. V rokoch 1948 – 1960 sa realizovala rekonštrukcia podľa projektov dvojice architektov Eugena Kramára a Štefana Lukačoviča. V prvých návrhoch z roku 1948 badať snahu o zachovanie starej sály. Neskôr, ako postupovali rekonštrukčné práce, sa s jej zachovaním už nepočítalo. Divadlo získalo aj celú novú časť hmoty s javiskom a dominantným povraziskom, ktorá nahradila pôvodný západný záver divadla novou hmotou stvárnenou už v štýle socialistického realizmu. Úpravy zasiahli i najstaršiu fasádu divadla.

Odstránili sa falošné okná so žalúziami, ktoré dodávali fasáde základné členenie. Zlikvidovala sa pôvodná kordónová rímsa a nahradila sa novou. Zamurovali sa okná a vstup v úrovni parteru a redukovala sa aj výzdoba hlavíc na pilastroch. V dolnej časti stredovej hmoty fasády úplne zanikla pásová rustika. Pri prestavbe zanikol ukončujúci pilaster a pri opravách krovu sa zrušila časť architrávu korunnej rímsy. Takúto okyptenú fasádu v dolnej časti doplnili obkladom z kamenných blokov a do otvorov na úrovni chodieb osadili nové okná, ktoré vôbec nekorešpondovali s pôvodnými. Výsledkom úpravy bol architektonický „holotyp“, ktorý sa dlho pokladal za najmenej hodnotný úsek fasád divadla.  

Po roku 1960 sa v objekte divadla realizovalo celkovo minimum stavebných zásahov a úpravy sa týkali skôr údržby stavu interiérov a technického vybavenia budovy. V rokoch 2017 a 2018 sa realizovala komplexná obnova hlavnej fasády (orientovanej do Trojičného námestia).

Štart komplexnej obnovy

V priebehu roka 2020 sa realizovala komplexná obnova časti fasády orientovanej do Divadelnej ulice v rozsahu hlavného krídla a divadelnej sály. Pokračovanie obnovy sa kontinuálne pripravuje na nasledujúce obdobie. 

Obnova fasády do Divadelnej ulice nadviazala na výsledky architektonicko-historického výskumu. Základným východiskom slohovej rekonštrukcie boli popri nálezových situáciách na fasáde výkresy Bernarda Grünna a dobové fotografie. Nastal problém, ako dopovedať hlavný kompozičný zámer pôvodnej stredovej časti fasády, ktorej chýbal pilaster. Po dohode a s metodickým usmernením KPÚ v Trnave sa rozhodlo, že sa doplní chýbajúci ukončujúci pilaster aj ukončujúca časť architrávu s korunnou rímsou.

 
Článok dočítate v aktuálnom čísle Eurostavu

[1] Preklad: Tento dom Tálie postavil senát a obyvateľstvo Trnavy


Autor
Ing. arch. Peter Hudák, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG