späť na obsah časopisu

Polročnú analýzu slovenského stavebníctva H1/2021 pripravila spoločnosť CEEC Research. Venuje sa v nej stavebnému trhu, trhu projektových prác aj téme Stavebníctvo 4.0, rastúcemu podielu pohľadávok po splatnosti na Slovensku a likvidácii stavebných odpadov. V rámci projektového trhu skúma analýza vplyv koronakrízy na verejné zákazky samospráv a nových noriem energetickej hospodárnosti budov. Polročná štúdia slovenského stavebníctva bola spracovaná na základe dát zozbieraných v priebehu marca a apríla tohto roka medzi riaditeľmi a top manažmentom stavebných a projektových spoločností pôsobiacich na území Slovenska. V predchádzajúcom roku zaznamenalo stavebníctvo prepad a podľa predpokladaného vývoja ekonomiky sa rast v hospodárstve všeobecne očakáva až v roku 2022. Súčasný rok 2021 teda považujeme za rok postupnej konsolidácie pomerov.

 

Stavebné spoločnosti očakávajú tento rok pokles trhu stavebných prác

A to až o 1,7 %. Kapacity stavebných spoločností sú vyťažené na 75 %. Tržby sa v tomto roku prepadnú až o 0,2 %. Stavebné spoločnosti majú zazmluvnené zákazky priemerne na 7 mesiacov dopredu. Rozdielne očakávania vývoja stavebného trhu majú veľké a malé stavebné spoločnosti. Veľké firmy – s ročným obratom nad štyri milióny eur – predikujú v tomto roku prepad trhu o 3,7 %. V roku 2022, naopak, očakávajú rast o 2,9 %. Malé stavebné spoločnosti odhadujú na tento rok mierny prepad trhu o 0,6 %, v nasledujúcom roku už očakávajú rast o 2,2 %.

Kapacity firiem sú vyťažené na 75 %. V druhom polroku tohto roku by malo vyťaženie kapacít mierne vzrásť, a to na 84 %. V januári až marci 2021 bolo vydaných 400 oznámení o stavebnej zákazke, čo v porovnaní s minulým rokom predstavovalo rast o 43,9 %. Oznámenia o stavebnej zákazke dosahovali hodnotu 499 miliónov eur a zaznamenal sa jej medziročný pokles o 32 %. Pre nadlimitné zákazky klesla hodnota o 70,2 %.

Tržby stavebníkov sa tento rok zrejme prepadnú o 0,2 %, v budúcom roku však riaditelia firiem očakávajú dvojpercentný nárast. Aj tu sa však mierne líšia očakávania firiem podľa ich veľkosti.

Stavebné spoločnosti majú zazmluvnené zákazky priemerne na 7 mesiacov dopredu. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku je to pre 38 % opýtaných rovnako dlhé obdobie. Takmer pre polovicu (46 %) ide o pokles. Pre zostávajúcich 16 % respondentov ide o nárast tohto obdobia.

 

Trh projektových prác tento rok porastie o 4,1 %

V roku 2021 očakávajú projektové spoločnosti rast trhu projektových prác, a to až o 4,1 %. V nasledujúcom roku stále počítajú s rastom vo výške 3,5 %.

Spoločnosti projektujúce pozemné stavby očakávajú vyšší rast trhu projektových prác než spoločnosti projektujúce inžinierske stavby. V roku 2021 počítajú s rastom trhu o 4,7 % a v roku 2022 s jeho ďalším rastom, a to o 3,4 %. Aj spoločnosti venujúce sa inžinierskej projekcii predikujú rast trhu o 2,7 % v roku 2021 a ďalší rast o 3,6 % v roku 2022.

Projektové spoločnosti majú v súčasnej chvíli svoje kapacity vyťažené na 86 %. Podľa Tomáša Potúčka zo spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., budú potrebné projektové práce nielen pre nové budovy. Viacero spoločností totiž určite opustí svoj doterajší spôsob využívania budov, preto si myslíme, že aj prestavba či rekonštrukcia existujúcich stavieb budú výzvou pre projektantov.

Tržby projektových spoločností v roku 2021 porastú o 2,6 %. S ďalším rastom svojich tržieb o zhodných 2,6 % počítajú projektové spoločnosti aj v roku 2022.

Inžinierske staviteľstvo očakáva v roku 2021 prepad svojich tržieb, a to o 0,9 %. Naopak, v roku 2022 predikujú riaditelia týchto projektových spoločností rast svojich tržieb o 1,9 %. Projekcia pozemných stavieb očakáva v roku 2021 zvýšenie svojich tržieb o 3,9 % a v roku 2022 ďalšie zvýšenie o 2,9 %. Viliam Piták, riaditeľ organizačnej zložky Slovensko spoločnosti HBH Projekt, spol. s r. o., upozorňuje na nedostatok zákaziek a možné ohrozenie trhu projektových prác. Po voľbách v roku 2020 projektový trh v inžinierskom staviteľstve neuveriteľne stagnuje. Súťaží sa iba o drobné zákazky typu rekonštrukcií a modernizácií. Nedostatkom zákaziek sa však deformujú ceny projektových prác a projektové kancelárie začínajú mať problémy. Paradox je, že odsúťažené zákazky sa rušia, resp. „dočasne“ pozastavujú.

Zmenu marží svojich zákaziek v tomto roku plánuje takmer polovica opýtaných. Marže porastú u 23 % opýtaných spoločností, poklesnú, naopak, u 24 % z nich. Zostávajúcich 54 % opýtaných žiadnu zmenu svojich marží neplánuje.

V súčasnej chvíli majú projektové spoločnosti zazmluvnené zákazky priemerne na 8 mesiacov dopredu. Pre 41 % opýtaných spoločností nejde v medziročnom porovnaní o zmenu tohto času. Pre 33 % opýtaných ide o nárast času a pre 26 % opýtaných, naopak, o pokles.

 

Nárast pohľadávok po splatnosti

Slovensko eviduje prudký nárast platieb po splatnosti. Viac ako tri štvrtiny stavebných spoločností sa stretli s nárastom týchto pohľadávok (77 %). Iba pätina sa s týmto fenoménom nestretla (23 %). „Naša spoločnosť nezaznamenala výrazné zhoršenie platobnej disciplíny obchodných partnerov. Samozrejme, z času na čas sa na trhu objavia podnikavci, ktorí sa snažia zneužiť dôveru svojich veriteľov. Zo strany štátu je naďalej potrebné zlepšovať podmienky v oblasti vymáhania pohľadávok po lehote a preverovať, či sa v sektore neúmerne nepredlžujú lehoty splatnosti. Nemôžeme sa vrátiť k obdobiu, keď bolo neplatenie faktúr priam až národným športom,“ komentuje situáciu Anton Barcík, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Považská cementáreň, a. s.

Osem z desiatich spoločností eviduje pohľadávky po splatnosti v rámci súkromného sektora (84 %). V rámci štátnej správy eviduje pohľadávky po splatnosti 17 % opýtaných spoločností a v rámci samospráv eviduje pohľadávky po splatnosti zhodný podiel opýtaných stavebných spoločností.

S pohľadávkami po splatnosti sa stavebné spoločnosti stretli aj u samospráv, ktoré dané finančné prostriedky síce majú na účtoch, no legislatíva im buď nedovoľuje uvoľniť ich, povedzme pre chýbajúce schválenie zastupiteľstva, alebo hľadajú iný formálny problém na oneskorenie úhrad. Reálne sa potom stáva, že na zákazkách s kvartálnou fakturáciou pre investora sa realizujú stavebné práce so platnosťou dlhšou než 5 mesiacov, čo môže mať za následok posuny v úhradách subdodávateľom. Verejné zákazky by sa mali hradiť najneskôr v zákonom stanovenej maximálnej lehote splatnosti 60 dní, čo je i tak dlhá lehota pre menších dodávateľov, a aj v tomto prípade musia stavebné spoločnosti financovať verejné zákazky z vlastných zdrojov.

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG