späť na obsah časopisu

Všetci čakáme, kedy porazíme pandémiu a budeme môcť naplno oživovať ekonomiku. Stavebníctvo bude pritom potrebovať väčšiu pomoc než iné sektory ekonomiky. Podporou kvalitnej výstavby a obnovy budov má potenciál oživiť ekonomiku viac než iné odvetvia. Sektor stavebníctva vie pomôcť urobiť zo Slovenska modernú a prosperujúcu krajinu. Aké kroky pre to urobí vláda? O tom sme sa porozprávali so štátnou tajomníčkou Ministerstva dopravy a výstavby SR JUDr. Katarínou Brunckovou, PhD.

 

V minulom roku zaznamenalo stavebníctvo rapídny prepad o 25 %. Čo vie vláda urobiť, aby ešte viac nepadlo?

Naštartovanie veľkých verejných projektov je jednoznačne efektívny nástroj na mitigáciu následkov ekonomickej krízy. Hoci definitívne štatistické dáta o miere poklesu stavebnej produkcie ešte nie sú k dispozícii, v súvislosti s naštartovaním pokovidovej ekonomiky bol zo strany EÚ predstavený Plán obnovy a odolnosti, prostredníctvom ktorého môžu členské štáty čerpať nezanedbateľné objemy finančných prostriedkov.

MDV SR pripravilo na nadchádzajúce obdobie viacero opatrení a investícií, podporených finančnými zdrojmi z Plánu obnovy a odolnosti SR, ako aj z Partnerskej dohody 2021 – 2027. Ide o investície v oblasti dopravnej infraštruktúry, ako aj v oblasti obnovy budov a zlepšovania ich energetickej hospodárnosti. Chceme využiť príležitosť budovať zelené a digitálne Slovensko. Alokácia týchto finančných zdrojov nepochybne bude významným impulzom pre sektor stavebníctva s pozitívnym vplyvom na regionálnu zamestnanosť a rozvoj lokálnych malých a stredných podnikov a dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

Samozrejme, netreba zabúdať ani na ďalší významný zdroj financovania, ktorý bude k dispozícii v rámci nadchádzajúceho programového obdobia, a to Nástroj na prepájanie Európy (CEF), v rámci ktorého by malo byť k dispozícii pre SR v rámci národnej obálky približne 497 miliónov eur (údaj za zdroje z EÚ). Zdroje CEF sú primárne určené na rozvoj základnej transeurópskej dopravnej siete, ktorú v SR reprezentujú diaľnice, vybrané rýchlostné cesty (R3 a R6) a hlavné železničné koridory.

Zároveň v rámci nedočerpanej alokácie súčasného programového obdobia 2014 – 2020 je možné v nadchádzajúcich rokoch (do konca roka 2023) predpokladať významnú akceleráciu čerpania zdrojov z fondov EÚ s cieľom využiť všetky pridelené zdroje, čo bude mať významný vplyv aj na nárast produkčných činností v oblasti stavebníctva.

 

U susedov, v ČR, sa tak nestalo, nárast verejného stavebníctva eliminoval prepad súkromného. Nemáme v pláne takisto niečo ako národný investičný plán?

Existencia národného investičného plánu by prispela k zvýšeniu istoty v stavebnom sektore, keďže by bolo možné lepšie plánovať a pripravovať rozpočet verejnej správy. Jeho vytvorenie je však veľmi náročný proces, pretože každé ministerstvo bude považovať za kľúčové svoje potreby a bude presadzovať investície v rámci svojej pôsobnosti.

Za dopravu sa môžeme pochváliť, že v rokoch 2020 a 2021 bol vypracovaný zoznam prioritných projektov cestnej a železničnej infraštruktúry, ktorý vychádzal z analytických dát a posudzoval prínos jednotlivých rozpracovaných projektov. K tomuto zoznamu sa potom po konzultáciách s MF SR priradil finančný rozpočet na každý rok tak, aby bolo možné do budúcnosti efektívne a plynulo plánovať prípravu a výstavbu investičných projektov. Preto je za rezort dopravy možné konštatovať, že istá obdoba investičných plánov je k dispozícii.

Podľa indikatívnej alokácie Partnerskej dohody sa počíta s viac ako 2 miliardami eur do stavieb dopravnej infraštruktúry, čo spolu so schválenou alokáciou z Plánu obnovy a odolnosti a s ďalšími stovkami miliónov eur plánovanými z aktuálneho programového obdobia, ako aj z nástroja CEF a zo štátneho rozpočtu predstavuje solídny základ ozdravnej politiky.

V rámci obnovy budov je znižovanie ich energetickej náročnosti dôležitým prvkom Partnerskej dohody. A hoci zatiaľ nie sú známe alokácie na obnovu bytových domov a verejných budov z tohto nástroja, spolu s Plánom obnovy, ktorý počíta s obnovou historických verejných budov, rodinných domov a s výstavbou a obnovou budov verejnej infraštruktúry (škôl, škôlok, nemocníc), pôjde do budov celkovo viac ako 1,5 miliardy. eur. 

 

Je pozitívne, že ministerstvo dopravy a výstavby predstavilo priority v cestnej výstavbe a vo výstavbe železničnej infraštruktúry. Kedy ich pretavíme do reálnych plánov, projektov?

Dvanásteho mája 2021 vzala vláda SR na vedomie harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry, ktorý vychádzal z prioritizácie projektov cestnej infraštruktúry, zohľadňoval aktuálnu pripravenosť projektov, kapacity štátu pripraviť projekty a rozpočtové obmedzenia. Ďalším krokom je spracovanie harmonogramu prípravy a výstavby v železničnej infraštruktúre. Tieto harmonogramy možno považovať za „reálny plán“ MDV SR. Prínos vidíme práve v oblasti prípravy projektov, keď sektor výstavby bude môcť plánovať potrebné kapacity na daný rok. Harmonogram sa bude každoročne aktualizovať spolu s rozpočtom verejnej správy. Rozdiel oproti zoznamu priorít je v tom, že poradie projektov v harmonograme ovplyvní ich pripravenosť a finančné limity. Je potrebné nájsť rovnováhu medzi projektmi, ktoré sú na prvých priečkach z hľadiska dôležitosti výstavby (prioritizácie), no sú menej pripravené a medzi menej prioritnými projektmi, ktoré sú vo vyššom štádiu prípravy a vieme ich začať stavať skôr. Osobitnou otázkou je zdroj financovania (štátny rozpočet; Plán obnovy; Operačný program Slovensko, CEF – komponent na prepájanie Európy), ako aj cieľ použitia prostriedkov.

 

Stále čakáme na stavebný zákon. Doteraz sa ho žiadnej vláde nepodarilo dokončiť. Bude súčasná vláda úspešná?

Na príprave nového zákona o územnom plánovaní a stavebného zákona pracuje tím okolo podpredsedu vlády SR p. Holého. Ako odborná verejnosť už isto zaregistrovala, návrh obidvoch predpisov prešiel prvým kolom pripomienkového konania a po zapracovaní zmien navrhovaných rezortmi a verejnosťou je nové znenie opäť na portáli právnych predpisov k dispozícii na vyjadrenie. Ide o jeden z najzložitejších právnych predpisov, o ktorých zmenu sa usilovalo niekoľko predchádzajúcich vlád. Veríme, že tentoraz sa podarí doviesť proces do zdarného konca a ponúknuť jednoduchší a transparentnejší postup povoľovania stavieb, čo by pomohlo aj ďalšiemu naštartovaniu procesov výstavby.

S cieľom zjednodušiť a zefektívniť čerpanie disponibilných prostriedkov na výstavbu dopravnej infraštruktúry, ale aj ďalších aktivít v stavebníctve je popri zmenách v legislatíve pre výstavbu/územné plánovanie potrebné naďalej precizovať a zjednodušovať aj procesy vo verejnom obstarávaní (VO). Zdĺhavé a komplikované procesy VO v mnohých prípadoch negatívne ovplyvňujú záujem subjektov pôsobiacich v stavebníctve zapojiť sa do tendrov financovaných z verejných zdrojov.        

 

Plán obnovy máme schválený, aké budú priority z hľadiska investícií?

Hlavným cieľom rezortu dopravy je predovšetkým zatraktívniť ekologické formy dopravy a tak prispieť k zelenej a digitálnej tranzícii v doprave a v oblasti obnovy budov podporiť investície na zníženie spotreby energie a emisií CO2. Podpora bude zameraná na budovanie a modernizáciu infraštruktúry nízkouhlíkovej dopravy, t. j. dráhovej infraštruktúry ekologickej osobnej dopravy (budovanie novej, resp. rekonštrukciu existujúcej infraštruktúry trolejbusovej a električkovej dopravy), cykloinfraštruktúry a projektov diaľkového riadenia dopravy na železnici. Cieľom je zvýšiť počet cestujúcich vo verejnej osobnej doprave a objem prepraveného tovaru v ekologickej intermodálnej doprave. Na realizáciu reforiem a investícií v oblasti dopravy je vyčlenených viac ako 800 miliónov eur.

Komponent obnovy budov v kompetencii nášho rezortu zahŕňa obnovu historických a pamiatkovo chránených verejných budov s celkovou alokáciou vo výške cca 200 miliónov eur. Pôjde o dlhodobo zanedbávané budovy štátu, samospráv a verejnoprávnych inštitúcií, čím sa nielen zlepší ich stavebnotechnický stav, zníži potreba energie, ale aj zlepšia podmienky na poskytovanie verejných služieb občanom.  

 

Aké kroky vláda podniká, aby reformy a investície v súvislosti v Plánom obnovy zvládla efektívne realizovať?

Plán obnovy je dôležitá téma, o čom svedčí aj skutočnosť, že na Ministerstve financií SR vznikla samostatná sekcia, ktorá sa podieľala na jeho tvorbe a momentálne nastavuje procesy jeho implementácie (od 1. 8. 2021 bude táto sekcia delimitovaná na Úrad vlády SR). Pri implementácii jednotlivých komponentov Plánu obnovy je dôležité, akú stratégiu zvolia jednotlivé subjekty zodpovedné za ich implementáciu. To znamená, či budú uvedené realizovať prostredníctvom existujúcich alebo novovytvorených administratívnych kapacít. V tomto prípade majú skúsenosti najmä tie subjekty, ktoré momentálne implementujú jednotlivé operačné programy v rámci programového obdobia 2014 – 2020. Čo sa týka nášho ministerstva, plánujeme využiť kombináciu zapojenia existujúcich administratívnych kapacít, ako aj nových kapacít, ktoré, verím, budú úspešné pri implementácii Komponentu 2 Obnova budov a Komponentu 3 Udržateľná doprava.

Samozrejme, dôležitým predpokladom či už v rámci implementácie Operačného programu Slovensko, alebo Plánu obnovy budú aj školenia administratívnych kapacít ohľadne oboznámenia s legislatívou a neskôr aj s jeho implementáciou. Uvedené školenia pomôžu aj s výmenou skúseností medzi jednotlivými subjektmi, ktoré budú implementovať Plán obnovy, resp. Operačný program Slovensko.

 

Chceli by ste odkázať niečo všetkým pracovníkom zo stavebného sektora?

V nadchádzajúcom období do roka 2030 máme jedinečnú príležitosť vykonať obnovu a výstavbu v zásadnom rozsahu a pomôcť tak stavebnému sektoru, čo predpokladá pripravenosť vo všetkých stavebných profesiách od projektantov, výrobcov stavebných materiálov a výrobkov po firmy realizujúce stavebné činnosti a iné subjekty pôsobiace v sektore. Spoločným úsilím sa nám musí podariť nielen dať významný impulz sektoru stavebníctva a podporiť zamestnanosť, ale aj postaviť 

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG