späť na obsah časopisu

Pandémia COVID-19 neobišla ani stavebníctvo. Negatívny vplyv na jeho činnosť síce v úvode prvej vlny nebol až taký významný ako napríklad v priemysle, postupne však aj slovenské stavebníctvo pocítilo rôzne obmedzenia, narušenia dodávateľských väzieb či problémy s dostupnosťou pracovnej sily, najmä tej zahraničnej. Jeho produkcia sa  v minulom roku medziročne znížila priemerne približne o 10 %, pridaná hodnota o 8 %. Stavebníctvo teda patrilo skôr k viac zasiahnutým častiam ekonomiky, keď  HDP Slovenska minulý rok kleslo priemerne o 4,8 %. Napriek tomu jeho podiel na výkone slovenskej ekonomiky ostával v rámci Európy nadpriemerný – stavebníctvo vygenerovalo 6,9 % celkovej pridanej hodnoty vytvorenej na Slovensku (v EÚ priemerne 5,7 %).

 

Ľubomír Koršňák

analytik, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.

 

Pokles v roku 2020 zaznamenali všetky zložky stavebníctva. Približne rovnako klesala nová výstavba i údržba a opravy. Z hľadiska zamerania si silnejší prepad pripísala výstavba budov (12-13 %) než výstavba infraštruktúry (6-7 %). Dôvodom poklesu vo výstavbe budov pritom ani zďaleka neboli len obmedzenia na strane ponuky (pandémia), ale aj na strane dopytu, keď táto časť stavebníctva už pred nástupom pandémie vykazovala známky cyklického poklesu, a to v oboch svojich zložkách – vo výstavbe bytov i nebytových budov. I vo výstavbe infraštruktúry sa však prejavovali okrem prebiehajúcej pandémie aj problémy na strane dopytu. Obdobie po voľbách často charakterizuje prehodnocovanie priorít vo výstavbe verejnej infraštruktúry, čo neraz vedie k dočasnému oddialeniu výstavby nových projektov. V nasledujúcich rokoch by však výstavba infraštruktúry predsa len mala ťažiť z dočerpávania finančných zdrojov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia fondov EÚ, ktoré musia štáty EÚ vyčerpať do konca roka 2023, ale i nového fondu obnovy a rozvoja, ktorý v slovenských podmienkach obsahuje i viacero stavebných investícií.

Vyhliadky na najbližšie obdobie vo väčšom segmente stavebníctva, vo výstavbe budov, sú už menej optimistické. Pandémia, s ňou spojený ekonomický pokles a zvýšená neistota brzdia i nové súkromné investície vrátane tých do budov, či už do nových výrobných hál, alebo aj v segmente real estate (kancelárie, skladovacie priestory atď.). Časť investícií smerujúca do nových kancelárskych priestorov sa navyše bude musieť vyrovnať s dlhodobými zmenami. Vyššie zastúpenie práce z domu bude pravdepodobne znižovať dopyt po nových kancelárskych priestoroch aj po odznení pandemického poklesu administratívnych služieb. Na druhej strane, nové formy práce môžu viesť k dočasne zvýšeným investíciám v rekonštrukcii existujúcich kancelárskych priestorov. Výstavba nebytových priestorov je pritom mierne väčšia z dvoch zložiek výstavby budov (57 % výstavby budov). Približne rovnaký pokles však prekvapujúco vykazuje aj bytová výstavba, a to i napriek tomu, že pandémia sa len vo veľmi malej miere prejavila na dopyte po novom bývaní. Skorý obrat sa pritom nejaví ako pravdepodobný – plocha rezidenčných budov, na ktoré v minulom roku vydali slovenské stavebné úrady stavebné povolenia, sa medziročne znížila približne o 8 %. Výraznejší pokles, až o 12 %, zaznamenali budovy s viac bytmi, povolenia na výstavbu rodinných domov medziročne klesli o 5 %. Spomalenie novej rezidenčnej výstavby môže mať viacero príčin – od opatrnejšieho prístupu developerov v čase ekonomického poklesu (v snahe nezopakovať chyby z poslednej krízy) cez prísnejšie posudzovanie projektov v stavebnom konaní niektorými samosprávami až po vyčkávaciu taktiku developerov v očakávaniach zmien stavebného zákona.

Pandémia nepriniesla stavebníctvu len výzvy v podobe stability či veľkosti dopytu. Stavebníci sa musia vyrovnať aj so silnejúcim cenovým tlakom na vstupe. Výrazný rast cien zaznamenalo viacero komodít dôležitých práve pre stavebníctvo – od železa cez drevo až po niektoré druhy plastov, opäť najmä tých využívaných v stavebníctve, ako plastové rúry a podobne. Medziročný rast ich cien sa v posledných mesiacoch stabilne pohybuje vo dvojciferných hodnotách. Do výstupných cien sa však domácim stavebníkom podarilo zatiaľ premietnuť len časť zvýšených cien vstupov. Hoci ceny stavebných materiálov v máji medziročne vzrástli už o 6,0 %. Zvýšený rast cien materiálov sa stavebné firmy zatiaľ snažia kompenzovať vyššou kontrolou mzdových nákladov. Rast miezd v sektore nateraz ostáva v rámci sektorov slovenskej ekonomiky výrazne podpriemerný, ceny stavebných prác dokonca v máji medziročne klesali o 1,8 %. Udržateľnosť pomalšieho rastu miezd je však otázna. V regióne, najmä v susednej Českej republike, sa už začína zvýrazňovať problém nedostatku pracovnej sily v odvetví. Pandémia a obmedzenia na hraniciach pritom stále môžu spomaľovať i prísun pracovnej sily zo zahraničia, najmä v prípade ďalšej vlny pandémie. Rast stavebníctva tak v najbližších mesiacoch nemusí brzdiť len nestabilný či chýbajúci dopyt, ale, paradoxne, i ponuková strana – nedostatok materiálu či pracovnej sily.

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG