späť na obsah časopisu

Jeden krok vpred, dva kroky vzad?

Všetkých nás, ktorí sa zaoberáme udržateľnou architektúrou a znižovaním energetickej náročnosti budov, pred vyše desaťročím potešilo prijatie druhej aktualizácie európskej smernice o energetickej hospodárnosti budov, známej pod skratkou EPBD-II [1]. Táto smernica definovala, že o desať rokov budú všetky novostavby v EÚ budovami s takmer nulovou spotrebou energie. Nešlo o nereálnu víziu, už dve desaťročia sa stavali podobne úsporné budovy – nazývali sme ich pasívne domy. V čase prijatia smernice už boli vcelku bežné, mali sme skúsenosti z desaťročí ich prevádzky a tisícok realizácií. Smernica stanovila aj postupné kroky na dosiahnutie svojho cieľa, rozložené do celej dekády – nešlo o žiadnu „liečbu šokom“. Pravda, detaily implementácie boli ponechané na jednotlivé členské štáty. U nás sa v roku 2012 premietli do aktualizácie zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov (preberajúcej znenie smernice bez väčšej snahy o originalitu) [2] a do vyhlášky č. 364/2012 [3], ktorou sa tento zákon vykonáva.

 

Krok vpred

Mysleli sme si, že cieľ udržateľnej architektúry je, aspoň pokiaľ ide o zmenšovanie negatívnych vplyvov prevádzky budov na prostredie, viac-menej dosiahnutý. Postupné kroky rozplánované na celú dekádu a dostatok dostupného know-how vzbudzovali vieru, že svoje záväzky dokážeme napĺňať, k ochrane klímy sa prihlásili významní architekti a ateliéry [4], rôzne organizácie pripravili potrebné vzdelávacie programy [5, 6], vzniklo mnoho zaujímavých budov a súborov v predstihu napĺňajúcich požiadavku „A0“, teda výstavby budov s takmer nulovou spotrebou energie. Zdalo sa, že je všetko jasné, a snahy „zelenej architektúry“ sa sústredili skôr na používané stavebné materiály či na reakciu na klimatickú zmenu na urbanistickej úrovni. Istým varovaním mohla byť skutočná kvalita väčšiny novostavieb, z ktorých niektoré mohli byť skolaudované len vďaka nie celkom reálnym energetickým certifikátom, no najmä nezáujem štátu o túto tému, bez podpory ukážkových riešení či investícií do výskumu, vzdelávania a propagácie. A varovaním mohol byť aj prístup súčasnej vlády k tvorbe nového „stavebného zákona“ – bez širšej odbornej diskusie a s uprednostnením záujmov veľkých developerov pred celospoločenským záujmom.

Krok vzad

Rovnaký prístup (bez zapojenia širšej odbornej verejnosti a s uprednostnením skupinových záujmov) sa prejavil pri návrhu aktualizácie vyhlášky č. 364/2012 [7], ktorý bol predložený uprostred prázdninového obdobia – pred pár dňami sa skončilo pripomienkové konanie. Zjavným zmyslom navrhovaných zmien vyhlášky je ďalšie výrazné (cca 40-percentné) zmiernenie požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových a obnovovaných budov, ktoré ide proti aktuálnym snahám o znižovanie emisií CO2 a proti odporúčaniam Európskej komisie, pričom nepoužíva určenie referenčného bodu a hraníc energetických tried v súlade s odporúčanou metodikou STN EN ISO 52003-1 [8]. O ďalšom zmiernení hovoríme preto, lebo už v minulosti boli nie celkom korektnými úpravami faktorov primárnej energie mnohé budovy zvýhodnené, a úprava normy o tepelnej ochrane budov [9] zmenila prísnejšie parametre kvality tepelnoizolačného obalu stavby z povinných na odporúčané.

Pôvodná vyhláška bola prijatá takmer pred desiatimi rokmi ako implementácia požiadaviek smernice z roku 2010, bolo teda dosť času na prípadné doladenie požiadaviek na základe širokej verejnej odbornej diskusie i skúseností z praxe a na prípravu sektora stavebníctva na výstavbu budov s takmer nulovou spotrebou energie. Aktuálny návrh zmien prichádza takmer po troch rokoch platnosti „požiadavky A0“ pre verejné budovy a takmer po roku platnosti pre všetky novostavby. Prichádza bez seriózneho zdôvodnenia, ba až so lživými tvrdeniami (napríklad o žiadnych vplyvoch na životné prostredie, hoci nárast emisií CO2 v dôsledku tejto zmeny je zrejmý, alebo o nijakých vplyvoch na podnikateľské prostredie, hoci touto zmenou budú ekonomicky znevýhodnené subjekty, ktoré sa pustili do výstavby počas platnosti prísnejších kritérií). Prijatie tejto zmeny je v rozpore s požiadavkami Zelenej dohody [10] a mohlo by ohroziť čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Navyše je v procese prípravy aktualizácia európskej smernice o energetickej hospodárnosti budov [11] s predpokladaným termínom prijatia v roku 2022, ktorú bude treba premietnuť do našej legislatívy – rozumné je prijať aktualizáciu tejto vyhlášky až potom, bez krokov vzad a po serióznej diskusii v odbornej obci. Zdôvodnenie zmeny nutnosťou zosúladenia znenia vyhlášky s normou STN EN ISO 52003-1 nie je pravdivé – táto norma „umožňuje regulačnú flexibilitu“ a použitý výpočtový postup nie je v súlade s postupmi v norme. Skutočný dôvod je zjavne iný, môžeme o ňom špekulovať...

Názory odborníkov

Diskusia odborníkov o aktualizácii mala prebiehať radšej pred zverejnením jej návrhu, mohli sme sa dopracovať k rozumnému riešeniu zohľadňujúcemu rôznorodé požiadavky. Takto sa väčšina z nich zhodne na odmietnutí navrhovaných zmien. Čo si o tom myslí Michal Lešinský, autor významných stavieb spĺňajúcich už pred rokmi prísnejšie kritériá „A0“? „Staviam si rodinný dom; s kotlom na zemný plyn v kombinácii s rekuperáciou tepla a jedným solárnym kolektorom (náklady spolu asi 6 000 eur), s kvalitným zateplením a dobrými oknami som nemal problém dostať sa do triedy A0. Moje nedávne projekty – obytný súbor na Úderníckej ulici v Bratislave (vlastne bežná ,developerská‘ výstavba) a obnova SPŠS v Trenčíne (s dôrazom na zachovanie architektonických hodnôt) – sú v triede A0 (vtedy ešte nepovinnej) bez nejakých technologických výstredností.“ Robert Špaček z Fakulty architektúry a dizajnu STU komentoval návrh stručne: „Pýtam sa, či v podstate nejde o snahu zrušiť kategóriu A0-SK.“

Ľubica Šimkovicová, riaditeľka Inštitútu pre pasívne domy: „Navrhovaná úprava ohrozuje čerpanie veľkého balíka financií na obnovu budov v rámci Plánu obnovy, keďže smeruje k porušeniu našich záväzkov. Súčasný trend a výhľadový cieľ EÚ predstavuje tvorba uhlíkovo neutrálnych až energeticky pozitívnych štvrtí, v ktorých sú základom systému budovy s minimálnou spotrebou energie. Po navrhovanom zmiernení požiadaviek na spotrebu primárnej energie bude budovanie takýchto štvrtí v praxi nemožné, SR nedokáže transformovať fond budov a priblížiť sa moderným európskym ekonomikám. Navrhovaný krok by priniesol zadlženie generácie dnešných mladých ľudí a zakonzervovanie súčasných nehospodárnych budov na ďalších tridsať rokov.“

Peter Robl, predseda správnej rady platformy Budovy pre budúcnosť (BPB): „Dôležitý bod je aj ten, že BPB presadzuje legislatívu pre udržateľné, energeticky efektívne a klimaticky odolné budovy, a táto zmena je v rozpore s našimi princípmi. Mimochodom, IPCC pred pár dňami zverejnil správu o tom, ako treba zásadne pridať v našej snahe o znižovanie emisií skleníkových plynov, a Európska komisia hľadá spôsoby, ako by sme vedeli dosiahnuť ambicióznejší klimatický cieľ do roka 2030 (Fit for 55). My v tom istom čase hovoríme, že budovy nemusia byť tak energeticky (a teda ani klimaticky) efektívne, ako sme doteraz požadovali. Štyridsaťpercentné zmiernenie požiadaviek na primárnu energiu v kombinácii s nie takým dávnym zvýhodnením faktorov primárnej energie pre zemný plyn, elektrinu či pre CZT a so zmenou požiadaviek na tepelný odpor konštrukcií (pri ktorých sme zostali na úrovni roka 2016)... Vlastne neviem, či nová A0 nebude na úrovni dobrého niekdajšieho B.“

Katarína Nikodemová, riaditeľka BPB, dodáva: „Výsledkom novely bude potenciálne zvýšenie spotreby energie vo všetkých nových a mnohých obnovovaných budovách v porovnaní s nulovým variantom (podľa súčasného znenia vyhlášky). To sa prejaví na rozpočte verejnej správy aj na rozpočtoch domácností zvýšenými výdavkami na energie. Výsledkom novely budú aj potenciálne vyššie emisie skleníkových plynov. Tie bude musieť Slovensko v záujme plnenia svojich záväzkov kompenzovať zvýšenými výdavkami na znižovanie emisií v iných sektoroch. Rovnako negatívny je vplyv navrhovanej novely na podnikateľské prostredie, kde investori stavajúci budovy v triede A0 podľa súčasných požiadaviek vyhlášky budú diskriminovaní oproti investorom stavajúcim budovy v rovnakej triede A0 po prípadnom zavedení predloženej novely do praxe – novela mení podmienky hospodárskej súťaže na trhu“ [12].

Jana Bendžalová zo spoločnosti ENBEE: „Výsledky výpočtov na testovanie škály pre spoločný európsky certifikát v projekte ALDREN a ich aplikácia na pilotné budovy v Bratislave [13] ukazujú, že s dostupnými technológiami a so správnym postupom výpočtu je možné dosiahnuť aj o niečo prísnejšie hodnoty, než je hranica energetickej triedy A0 podľa dnes platnej vyhlášky č. 364/2012 Z. z. Zníženie požiadaviek na nové budovy je výhodné pre developerov, no nevýhodné pre vlastníkov a užívateľov budov, ktorých by mali predpisy chrániť tiež: Mäkšia úroveň požiadaviek môže byť pri užívaní budov pre nich veľkou finančnou záťažou, najmä po očakávanom zavedení emisných daní a zvýšení cien energií. Namiesto tlaku na zníženie cien energií je potrebný tlak na zníženie spotreby energie, to by mal štát napomáhať. Na stanovenie novej škály je potrebná podrobná analýza finančných vplyvov počas životného cyklu budovy so zohľadnením novej situácie a nových požiadaviek, ktoré vyplynú z revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov v roku 2022 a z budúcich scenárov vývoja legislatívy na ochranu klímy.“

Zo stanoviska Ministerstva životného prostredia SR vyberáme: „Takto navrhované škály energetických tried vážne ohrozujú národné a medzinárodné záväzky Slovenska v oblasti úspor energie, energetickej efektívnosti, ako aj ochrany ovzdušia. To isté platí aj pre klimatické záväzky. S takýmito vysokými hodnotami energetickej hospodárnosti budov nebude možné splniť záväzok Slovenskej republiky a Európskej únie dosiahnuť 55-percentnú redukciu emisií skleníkových plynov. Dosiahnutie klimatickej neutrality do roka 2050 bude pri týchto referenčných hodnotách prakticky nemožné... (Návrh) reálne neobsahuje informáciu, prečo predkladateľ materiálu pristupuje k samotnej novelizácii príslušného právneho predpisu.“

Pokiaľ ide o názory ďalších zainteresovaných vládnych inštitúcií, orgánov verejnej správy či relevantných záujmových združení, môžete sa s nimi zoznámiť v zhrnutí medzirezortného pripomienkového konania [14]. Keď si ich prelistujete, asi budete so mnou súhlasiť, že nepotrebujú ďalší komentár.

Kam nasmerujeme ďalší krok?

Dúfam, že sa nenaplní slogan z nadpisu, dúfam, že nebudú dva kroky vzad (tie by predstavovalo prijatie predloženého návrhu aktualizácie „tristošesťdesiatštvorky“). Ešte sa môže vytvoriť priestor na serióznu diskusiu širokého spektra odborníkov a záujmových skupín a na zladenie protichodných požiadaviek. Na diskusiu nie protivníkov, ale partnerov hľadajúcich najlepšie riešenie...

Celý článok dočítate v aktuálnom čísle časopisu Eurostav


Autor
doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.

Fotografie (vizualizácia)
M. Lešinský, D. Borák
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG