späť na obsah časopisu

Konverzia Baťovej továrne

Spoločnosť Bata Shoe Company, ktorú založil Tomáš Baťa, pokračovala vo vytváraní série modernistických tovární v zahraničí. Sonja Baťová (1926 – 2018), manželka Tomáša Baťu mladšieho, síce štúdium architektúry nikdy nedokončila, no celý život sa o architektúru a urbánne prostredie vášnivo zajímala. Bola hybnou silou pri revitalizácii mestečka Batawa, ležiaceho 175 kilometrov východne od Toronta na brehu rieky Trent.

Sonja mala predstavu premeniť Batawu na udržateľný satelit ponúkajúci štandard bývania 21. storočia v blízkosti prírody a vďaka internetu udržiavať spojenie s prácou. Táto konverzia je hodná nasledovania. Ústredným prvkom revitalizácie priemyselného mesta je premena bývalej obuvníckej továrne na obytnú, podnikateľskú a komunitnú budovu. Zhostili sa jej ateliéry BDP Quadrangle a DUBBELDAM Architecture + Design. Premena mala mať minimálnu ekologickú stopu a silný sociálny vplyv.

 

Miesto: Batawa, Ontario, Autori: DUBBELDAM Architecture + DesignBDP Quadrangle, Investor: Batawa Development Corporation Realizácia: 2019, Úžitková plocha: 8 200 m2

 

Na začiatku druhej svetovej vojny, v roku 1939, premiestnila rodina Baťovcov svoje obuvnícke impérium vrátane 120 robotníkov a ich rodín z Československa do Kanady. Tu založila továreň a mesto Batawa, ktoré sa stalo prototypom nasledujúcich Baťových operácií po celom svete. Továreň v roku 2000 vyradili z prevádzky a predali. Po smrti svojho manžela v roku 2008 však Sonja Baťová odkúpila celé územie s rozlohou vyše 600 hektárov s cieľom znovu obnoviť mesto ako model trvalo udržateľného rozvoja. Prvým krokom tejto vízie je ambiciózne opätovné využitie a prestavba bývalého výrobného závodu na obytnú, obchodnú a komunitnú budovu s nízkou environmentálnou stopou a so silným sociálnym mandátom.
V čase najväčšieho rozkvetu pracovalo v továrni takmer 1 900 ľudí a továreň podporovala celú komunitu – dve základné školy, dva kostoly a športoviská. Bola to hnacia sila, ktorá spájala a určovala charakter Batawy. S rovnakou filozofiou sa pristupovalo k premene starej továrne na nové žijúce komunitné centrum. Na prízemní budovy sú komerčné priestory prenajímané miestnym podnikateľom, druhé podlažie je určené na vzdelávací inkubátor a škôlku s vonkajším ihriskom. Na ďalších troch podlažiach je 47 nadštandardných nájomných bytov. Byty sú rôznej veľkosti, aby boli cenovo dostupnejšie a flexibilné pre momentálne potreby obyvateľov – mladé rodiny, rodiny s deťmi, seniorov. So zámerom vytvoriť komunitné centrum sú v budove pre nájomníkov a občanov zo susedstva navrhnuté miestnosti ako multifunkčná výstavná sála, klubovne na stretnutia a prednášky, spoločná strešná terasa ponúkajúca výhľady na okolie, na lyžiarske areály a rieku Trent.


V industriálnom stvárnení
V súlade s víziou Sonje Baťovej o novej budove ako symbole udržateľnosti zachovali pôvodnú železobetónovú konštrukciu z roku 1939, čím ušetrili 80 percent zabudovaného uhlíka. Zároveň sa tým demonštruje priemyselné modernistické dedičstvo Batawy. Nájomníci obdivujúci autentickú priemyselnú architektúru si tu prídu na svoje. Technológia monolitického skeletu, ktorý Baťa po výborných skúsenostiach v Európe použil i tu, bola výborným predpokladom na premenu budovy. Byty majú svetlú výšku 3,65 metra a dostatok prirodzeného svetla. Fasáda má nové zasklenie, nové tehlové obklady, odkazujúce na pôvodný vzhľad továrne, a nové konzolové balkóny. Drevený obklad na podhľadoch a stenách balkónov opticky zjemňuje industriálny charakter budovy a obohacuje ju o tradičný lokálny prvok. Stereotypný rytmus fasády narúša jednak vystupujúca centrálna hmota, jednak zapustené balkóny, ktoré plasticky oživili pôvodnú rovnú fasádu. Vstup do budovy s markízou so scénografickým LED nasvietením víta obyvateľov a návštevníkov a pozýva ich dovnútra.
Podlaha vo verejných priestoroch vrátane schodiska je z terazza, aby dlhodobo vyhovovala nárokom na zvýšenú prevádzku. Vstupná hala ponúka priestor s dvojnásobnou výškou a dominujúcim fazetovým sochárskym oceľovým schodiskom, ktoré sa vinie okolo pôvodného betónového stĺpa, zvýrazňuje ho a symbolicky tak vzdáva poctu pôvodnej továrni. Geometrický tvar schodiska vzbudzuje v budove, ktorá dostala druhý život, pocit pevnosti a stálosti. Nad posedením vo vstupnej hale sa vznáša nadrozmerné svietidlo, ktoré je dielom miestnych výrobcov.
Paleta interiérových materiálov je bohatá na farby a pocit tepla. Drevené panely pôsobia v interiéri ako zjednocujúci prvok od vstupného priestoru až po vestibul výťahu v najvyššom podlaží. Významným prvkom v interiéri sú svietidlá, ktoré zlepšujú orientáciu v budove a opticky eliminujú nepríjemné proporcie chodieb.

Udržateľnosť na prvom mieste
Medzi kľúčové priority, ktoré Sonja Baťová v projekte stanovila, patrila integrácia udržateľných ekologických systémov. Preto je zdrojom vykurovania a chladenia budovy výhradne geotermálna energia, ktorú zabezpečuje 63 vrtov hlbokých 180 metrov pod priľahlým parkoviskom. Fasáda budovy je vzduchotesná s kontrolovaným vetraním.

Všetky nové materiály sa vybrali tak, aby boli čo najudržateľnejšie, s dlhou životnosťou, trvanlivosťou a ekologickými vlastnosťami, a to až po kobercové dlaždice vyrobené z recyklovaných rybárskych sietí a povrchové úpravy s nízkym obsahom prchavých organických látok.

V nadväznosti na udržateľnú firemnú stratégiu koncernu Bata Shoe Factory sa bytové jednotky prenajímajú za cenovo dostupných podmienok s dôrazom na sociálne prostredie v budove. Podľa riaditeľky spoločnosti DUBBLEDAM Architecture + Design Heather Dubbeldamovej je tento projekt modelom environmentálnej a sociálnej udržateľnosti a zvýšenej hustoty bývania vo vidieckom prostredí s minimálnym vplyvom na životné prostredie. Zrekonštruovaná továreň sa teraz opäť stane majákom v meste zameranom na udržateľnú budúcnosť.

   

 


Autor
Matej Motyka

Fotografie (vizualizácia)
Scott Norsworthy, Nanne Springer/v2com
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG