späť na obsah časopisu

Architektúra                                                                                                                                                                                          ES9/2021

Konverzia národnej kultúrnej pamiatky dôstojne nadviazala na rukopis architekta Dušana Jurkoviča

Slovami básnika, tepláreň sa stala „diamantom“ v novovzniknutej zóne, ktorý „v hrude nezhnije“...

Diela architekta Dušana Jurkoviča tvoria základ modernej slovenskej architektúry, charakterizuje ich osobitý štýl s ohľadom na súdobé potreby architektúry. V tomto kontexte vznikali kúpeľné objekty, vily, turistické ubytovne, mestské domy i množstvo technických budov ako napríklad stanica lanovky na Lomnický štít alebo tepláreň na Čulenovej ulici v Bratislave.

 

Lokalita: Sky Park, Bratislava (medzi ulicami Čulenova, Landererova, Bottova, Továrenská) Investor: Penta Real Estate, s. r. o. Architekt: Martin Paško a tím DF CREATIVE GROUP (koncept a vstavba interiéru), PAMARCH, s. r. o. (obvodový plášť) Realizácia: 2018 – 2020

 

Konverzia industriálnej pamiatky tradične prináša potenciál využitia ekonomického a kultúrneho vkladu predchádzajúcich generácií, zároveň však kladie vysoké nároky na prístup k obnove, s rešpektom k pôvodnému vdýchnuť nový život pamiatke, uchovať odkaz kultúrnych hodnôt pre ďalšie generácie. Vďaka tomu vznikajú neopakovateľné architektonické riešenia s ohľadom na súčasné potreby novej funkcie, ako je to v prípade konverzie Jurkovičovej teplárne v Bratislave.

Pred niekoľkými rokmi rozpadávajúca sa zabudnutá stavba, dnes moderná, vyspelá multifunkčná budova, v ktorej sa spája história so súčasnosťou. Tepláreň dokončili v roku 1944. Tvorili ju dva funkčné celky – nižšia turbínová hala, kde sa nachádzali parné turbíny vyrábajúce elektrickú energiu, a kotlová hala vysoká 26 metrov s tromi mohutnými násypníkmi na uhlie a kotlami na výrobu vodnej pary na pohon turbín.

Tepláreň od utlmenia svojej činnosti koncom 20. storočia upadala, podobne ako celá industriálna zóna, kde svojho času pôsobilo okolo 20 tovární. Oblasť ohraničená ulicami Továrenská, Čulenova, Pribinova bola prakticky od druhej polovice 19. storočia priemyselným centrom Bratislavy. V roku 2008 boli kotolňa a turbínová hala vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, zvyšok komplexu so strojným zariadením bol asanovaný.

Lokalita

Budova teplárne je súčasťou bývalej industriálnej zóny v širšom centre Bratislavy vymedzenej ulicami Čulenova, Landererova, Bottova, Továrenská, ktorá sa mení na novú mestskú štvrť svetového formátu od autorov Zaha Hadid Architects – Sky Park. Tepláreň má vďaka citlivej prezentácii (nielen) svojej histórie a spôsobu začlenenia do kontextu svetovej architektúry ambíciu stať sa pulzujúcim srdcom novovznikajúcej štruktúry mesta.

Prístup k budove je bezbariérový, verejný priestor Sky Parku organicky zostupuje na úroveň vstupnej haly teplárne, ktorej podlaha bola zdvihnutá do novej úrovne. Práve bezbariérovosť bola dôvod na zvýšenie úrovne pôvodnej podlahy o 1,3 metra. Vzniknutý priestor pod podlahou sa využil na technologické kanály pre inžinierske siete. Vstup do budovy je umožnený aj „suchou nohou“ z parkovacieho domu v susedstve.

Koncept

Zadanie investora predpokladalo maximálne ekonomické zhodnotenie priestoru, architektom sa však podarilo nadchnúť investora pre koncepciu pravdivosti materiálov, dialóg nového a starého, kontrast a súlad zároveň, vytvorenie vzdušných priestorov s jedinečnými priehľadmi a súvislosťami. Koncept obnovy architekta Martina Paška a tímu DF CREATIVE GROUP oslovil investora a zvíťazil vo vyzvanej architektonickej súťaži.

Slovami architekta Martina Paška, hlavným princípom návrhu bola pokora. Pokora a rešpekt k pôvodnej konštrukcii, k materiálom, priestoru, svetlu. Sú čitateľné na každom kroku. Pokora a rešpekt súvisia s pravdivosťou materiálov, s ich zachovaním, výberom a použitím, tie pôvodné sú v celom objekte pravdivo priznané. Nové konštrukcie sú dôsledne odlíšené od pôvodných.

Rešpekt pred pôvodnými hodnotami sa prejavil aj v rešpektovaní pôvodnej tehlovej fasády s typickým rastrom oceľových okien. Nekompletnú východnú fasádu práve na podnet architektov doplnil chýbajúci raster okien, ktoré umožnili priamy vizuálny kontakt s novým parkom v okolí a presvetlenie priestorov. V rámci obnovy sa zachovali mnohé z pôvodných konštrukcií – obvodové steny a nosné konštrukcie, násypníky na uhlie, pôvodný žeriav v turbínovej hale, ale aj mnohé zachránené artefakty.

Nová náplň

Funkčne sa budova delí na verejne prístupnú časť vstupnej haly s reštauráciou, kaviarňou, galériou a multifunkčnou sálou – s možnosťou využitia priestorov na kultúrno-spoločenské podujatia a na prenajímateľné coworkingové a administratívne priestory v ostatných podlažiach.

Pôvodná budova sa skladala z dvoch hmôt – z vyššej kotlovej haly s tromi zachovanými mohutnými násypníkmi na uhlie a z nižšej turbínovej haly. Nová náplň kotlovej haly vychádza z princípu „domu v dome“. Nová hmota vstavby rešpektuje pôvodné obvodové steny a nedotýka sa ani pôvodných fasád. Staticky však využíva stredovú stenu medzi halami, ktorá sa musela kompletne vymeniť a spevniť. Všetky pôvodné tehly, ktorých sa pri výmene na celej teplárni zachránilo 31 736, sa vyčistili, uložili počas výstavby a znovu použili v novom interiéri.

Železobetónové jadro nesúce päťpodlažnú vstavbu kotlovej haly obložili práve týmito pôvodnými tehlami s veľkým citom pre detail (napríklad ovládacie prvky výťahu a osvetlenia zakomponované do rôznych rastrov obkladu). Zasklenú stenu zavesenú medzi lobby a reštauráciou vytvorili z repasovaných pôvodných okenných tabúl zachránených z fasády, na prízemí objaví návštevník lavičky z pôvodných oceľových stĺpov. Zachovalo sa aj pôvodné schodisko v juhozápadnom rohu budovy.

Interiér dotvárajú mnohé čierne oceľové konštrukcie (stĺpy, zábradlia, dvere), biele omietky v kombinácii s obkladmi zo sivého heraklitu, kamenná podlaha vo vstupnej hale, drevené podlahy a sivé koberce v kancelárskych priestoroch. Detaily napojenia povrchových úprav sú krásne čisté, bez kompromisov. Zachované železobetónové konštrukcie sú ponechané v pôvodnom výraze s pečaťou doby vzniku s veľmi výrazným typickým pôvodným rastrovaním debnenia .

Na najvyššom podlaží turbínovej haly ostal zachovaný pôvodný žeriav určený na manipuláciu s turbínami, zdvihnutý pod najvyšší strop haly, ako súčasť kancelárskych priestorov.

Okrem flexibilných prenajímateľných kancelárií a coworkingových priestorov v turbínovej hale sa v tejto časti budovy nachádza mezanín s priamym vstupom z exteriéru určený na obchodnú prevádzku. Pridanou hodnotou riešenia je exteriérová terasa na streche turbínovej haly s nádherným výhľadom na okolité veže Sky Parku a nový zelený park s fontánou.

Odkaz architekta Dušana Jurkoviča je čitateľný aj v interiéri – Jurkovičove slovanské ľudové motívy „prechádzajú budovou“ a sú súčasťou interiérov spoločných kancelárskych priestorov.

Fenomén átria

Hlavným princípom obnovy mohutnej kotlovej haly s charakteristickými násypníkmi bolo využitie voľného priestoru a vloženie vstavby novej päťpodlažnej hmoty. Medzi vstavbou, násypníkmi a fasádami vzniklo vysoké átrium cez všetky podlažia s rôznymi odstupmi, čo vytvára rôzne napätia a priehľady. Átrium je pretkané niekoľkými mostíkmi, spájajúcimi pôvodné industriálne priestory s novými, ktoré plnia aj funkciu únikových ciest do rožných schodísk. To všetko je možné sledovať už od vstupu do vstupnej haly, ktorá zároveň tvorí tzv. „parter vnútornej ulice“ s alejou stromov a so sedením kaviarne a reštaurácie. Je vlastne pokračovaním parku novej mestskej štvrte a námestia z exteriéru. Návštevníkom sa po vstupe otvorí atraktívny voľný priestor vysokého priehľadného átria s pohľadom na elegantnú sklenú fasádu vstavby, v ktorej sa zrkadlia pôvodné mohutné násypníky. Vnútorné námestie, vstupná lobby, recepcia, kaviareň a reštaurácia sú súčasťou „ulice“, s nadväznosťou na multifunkčný priestor v turbínovej hale. Tieto priestory môžu byť prepojené i fungovať samostatne. Návštevník átria sa môže celý deň dať unášať hrou slnečných lúčov v priestore. Hra svetla a tieňa sa mení počas dňa i v nočných hodinách, keď nastupuje režim nočného osvetlenia.

Pôvodné konštrukcie železobetónových násypníkov sa prezentujú i v nevšedných súvislostiach – napríklad zasadačka so sklenou podlahou nad južným násypníkom s prezentáciou štruktúry jeho vnútra, prechod na schodisko cez výrez v severnom násypníku.

Pôvodný strop pod násypníkmi bol odstránený a nahradený novým v inej výške, aby znížený parapet existujúcich okien západnej osemosovej fasády umožnil priamy vizuálny kontakt s exteriérom. Multifunkčný priestor pod násypníkmi je veľkolepý a evokuje priestor vysokej bočnej lode katedrály.

Vstavbu nesie železobetónové jadro obložené pôvodnými tehlami s ustúpenými mohutnými antracitovými pohľadovými železobetónovými stĺpmi na prízemí a mohutnou antracitovou pohľadovou železobetónovou kazetovou doskou, ktorá sa stala výrazným prvkom interiéru. Raster kaziet stropnej dosky dopĺňa pravidelný raster osvetľovacích telies uprostred každej kazety, s možnosťou vytvárania rôznych svetelných režimov.

Samotná vstavba nad touto nosnou železobetónovou konštrukciou predstavuje subtílny ľahký oceľový skelet, stĺpy čiernej farby sú zapustené tesne za štrukturálnu sklenú fasádu. Fasáda domu v dome je maximálne otvorená do átria a k bočným fasádam teplárne, poskytuje nerušený výhľad na dominantné betónové násypníky, hru slnečných lúčov prenikajúcich zo svetlíka strechy a z fasád, ruch na vnútornom námestí, ktoré plynie až do exteriéru budovy, ako aj na priľahlé parkové úpravy. Pri pohľade z átria vedie štrukturálna fasáda dialóg s odrazom pôvodnej konštrukcie, so surovou krásou technickej pamiatky. Tento dialóg sa mení podľa svetelných pomerov v exteriéri a v hale. Z privátnej časti átria je prístupný panoramatický výťah, ktorý umožňuje nevšedné výhľady na átrium.

Stavebno-technické súvislosti

Ako to pri obnove národnej kultúrnej pamiatke býva, nešlo o jednoduchý projekt ani z hľadiska statického a konštrukčného riešenia, ani z hľadiska technológie výstavby. Konštrukčne bola pôvodná budova teplárne riešená ako železobetónový skelet s výplňovým murivom z pálenej tehly.

Počas stavebných prác sa objekt očistil od nenosných konštrukcií. Centrom staveniska sa stalo budúce átrium a ...

 

Celý článok dočítate v aktuálnom čísle časopisu Eurostav


Autor
Ing. arch. Katarína Minarovičová, PhD.

Fotografie (vizualizácia)
Penta Real Estate, s. r. o.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG