späť na obsah časopisu

Začiatok pamiatkovej obnovy Michalskej veže v Bratislave

Korunou panorámy historických centier miest bývajú okrem veží chrámov a radničných veží aj veže mestských brán. Mestské brány patrili od stredoveku k atribútom mestskosti a boli dôležitým symbolom odlišujúcim mestá od obcí. Bratislava patrí k mestám, v ktorých sa prezentujú aj zaniknuté mestské brány, na rozdiel od iných miest na Slovensku, ktoré podľa slov ich predstaviteľov sú síce hrdé na svoje dejiny, no pripomienku mestských brán by sme v nich dnes márne hľadali. Po rokoch hľadania možností sa v nedávnom období pripravila aj začala komplexná pamiatková obnova Michalskej veže v Bratislave. 

Investor: mesto Bratislava, Realizácia: PAMARCH, s. r. o., Pamiatkový dohľad: KPÚ Bratislava, Mgr. Eva Falbová

       

 

 

Na základe časovo náročných pamiatkových výskumov sa spracovala projektová dokumentácia komplexnej obnovy a napriek viacerým počiatočným komplikáciám sa práce nedávno rozbehli. Samozrejme, ako pri každom zložitejšom pamiatkovom objekte, ktorého vývoj siaha do stredoveku, aj tu je okrem realizácie prác nutné vykonať ešte niekoľko čiastkových doplnkových pamiatkových výskumov, ktoré môžu viesť aj k úpravám projektovej dokumentácie. Podľa informácií zo súčasného stavu poznania možno v dolnej hranolovitej časti veže poznať staršiu stredovekú mestskú bránu, ktorá nadväzovala na opevnenie mesta budované od 13. storočia a v priebehu 14. storočia. Medzi opevňovacie prvky vtedajšieho mesta patrila aj priekopa. Neskôr, v roku 1445, pribudovali pred staršiu bránu barbakán s ďalšou bránou s padacím mostom. Nadstavba veže nad bránou sa datuje do roku 1520 a z tohto obdobia sa na severnej strane zachovala reliéfna tabuľa s erbmi Uhorska, Bratislavy a s erbom Jagelovcov. Pred rokom 1600 nadstavali vežu o ďalšie poschodia s pôdorysom v tvare osemuholníka. V súvislosti s touto prestavbou bola zriadená aj ochodza s kamennou balustrádou. Pri ďalšej prestavbe v roku 1758 vybudovali na veži bohato členenú helmicu, ktorej dolná časť (pod laternou) sa zachovala aj s pôvodným oplechovaním až do súčasnosti. Dekoratívne detaily na oplechovaní boli v tom čase pozlátené. Pri opravách veže v roku 1845 vymenili hornú časť helmice veže z dôvodu zlého technického stavu krovu za presnú tvarovú kópiu. Obnova v tom čase rešpektovala starší výraz výzdoby veže s nárožným kvádrovaním v podobe štukovej výzdoby. Ako dokladá dobový fotografický materiál zo začiatku a prvej polovice 20. storočia, fasády veže podstúpili ešte ďalšie menšie opravy a dostali dvojfarebný náter. Po druhej svetovej vojne sa názor na prezentáciu pamiatok zmenil v súlade s dobovými princípmi prezentácie pamiatok a mladšie vrstvy na pamiatkach ustupovali prezentácii starších vrstiev alebo aspoň pokusom o ich rekonštrukciu. Obnova veže realizovaná v duchu pamiatkových princípov šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia patrila k radikálnym počinom, v dôsledku ktorých zanikli takmer všetky pôvodné okenné a dverné výplne z mladších vývojových etáp veže a nahradili ich súdobé remeselné prvky so snahou o prezentovanie dobového architektonického detailu. Vo veži vzniklo nové schodisko aj novodobé podlahy, ktoré mali naznačiť charakter starších podláh z keramických tvaroviek. Pri obnove údajne z bezpečnostných dôvodov vymenili pôvodné barokové dvierka výlezov na helmici za súdobé s bezpečnostným sklom. Staršie ciferníky hodín nahradil (alebo prekryl) súdobý medený plech a ručičky na hodinách prešli umelecko-remeselnou obnovou. Pri opravách sa iba v minimálnej miere zasiahlo do staršieho oplechovania helmice veže. V horných podlažiach veže vymenili staršie trámové stropy za nové železobetónové stropy, ktoré plnili aj statickú funkciu stužujúcich vencov. V nižších podlažiach sa z pôvodných prvkov stropov zachovalo aspoň niekoľko nosných trámov. Na fasádach bol prezentovaný výraz bez štukovej výzdoby a s prezentáciou nárožných armovacích kamenných blokov. Tie mali návštevníkovi mesta naznačiť rozsah stredovekej a renesančnej hmoty veže, ktorá bola do tých čias obalená barokovou a mladšou úpravou fasád so štukovými prvkami. K pozoruhodnostiam veže patria okrem iných aj údaje o vytvorení, inštalovaní a opravách sochy svätého Michala na jej vrchole.

Príbeh sochy svätého Michala

Podľa faktov prevzatých z archívneho výskumu Ing. arch. P. Baxu dalo mesto v roku 1758 vytvoriť prešporskému medikováčskemu majstrovi Petrovi Ellerovi plastiku svätého Michala. Meno sochára, ktorý návrh vytvoril, zatiaľ zostáva neznáme. Podľa záznamov v mestskej kronike však vieme, že sochu z veľkej časti pozlátil majster Šimon Hedeker. Mimoriadny význam pri pozlacovaní malo zlátenie drahokamu na štíte, ktorý nesie svätý Michal. Ten pozlátil v ohni majster Ján Zimernann. Sochu slávnostne inštalovali 20. júna 1758 za účasti významných osobností mesta. Udalosť sprevádzali výstrely z mažiarov a ľudová veselica. Pred inštalovaním na vežu vložili do sochy časovú schránku (medenú debničku) s rôznymi artefaktmi a schránku s relikviami viacerých svätcov. Helmica sa prvý raz opravovala v roku 1812. Sochu svätého Michala demontovali a k dokumentom nájdeným v časovej schránke pridali ďalšie artefakty. Pri opravách v roku 1845 bola 5. júna v ranných hodinách sňatá socha svätého Michala a prevezená do priestorov mestskej radnice, kde z nej vybrali časovú schránku a relikviár. Po dôkladnom prehliadnutí a zaevidovaní obsahu boli nájdené artefakty uložené v mestskom archíve do času slávnostnej inštalácie obnovenej sochy. Sochu obnovil podľa objednávky mestskej rady Karol Mayer a dal jej zelený náter. Slávnostné inštalovanie sochy svätého Michala v závere obnovy celej veže sa konalo 14. septembra 1845. Sprievod sprevádzal sochu na voze potiahnutom červeným súknom a vyzdobenom červenými a bielymi stužkami až k veži. Vedľa voza kráčalo dvanásť panien v bielych šatách. Remeselníci mali zástery ozdobené kvetmi (podrobnejšie P. Baxa, pozri lit.). V tom čase už umiestnili do sochy časovú schránku s ďalšími artefaktmi a odkazmi pre budúce generácie. Od tejto udalosti už nie je doložená ďalšia manipulácia so sochou svätého Michala ani jej opravy. V súčasnosti sa začínajú...

 

Celý článok dočítate v aktuálnom čísle časopisu Eurostav


Autor
Ing. arch. Peter Hudák, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG