späť na obsah časopisu

Riešenie súčasnej architektúry v historickom prostredí je otázkou rezonujúcou nielen medzi architektmi. Jednu z odpovedí ponúka koncept domu „Venusgarten“ v dolnorakúskej dedinke, v príjemnom prostredí údolia rieky Dunaj. Základná myšlienka návrhu sa odvíjala od priateľského vzťahu majiteľa k prírode a histórii, inovatívneho spracovania dreva a riešenia vnútorných priestorov v limitujúcich podmienkach.

Keď sa mladý pestovateľ ovocia Stefan Schauer rozhodol, že si postaví vlastný dom, o mieste ani na chvíľu nerozmýšľal. Willendorf, malá dedinka známa pestovaním marhúľ, odkiaľ pochádza jeho rodina, bola jasnou voľbou. Tu mal dve možnosti výberu: buď svoj budúci dom postaviť v rodinnom marhuľovom sade, alebo sa usadiť na malom pozemku v strede dedinky, kde stál od 14. storočia dom ich rodiny. Ten ale búrať nechcel. „Chcel som sa usadiť v modernom podkroví s množstvom denného svetla a byť čo najbližšie k prírode. Marhuľový sad by bol krásnym pozemkom pre novostavbu, ale nechcel som sa ho vzdať,“ hovorí majiteľ.

Architekti sa teda snažili zachovať pôvodné časti starého domu v najväčšej miere. Vstupné podlažie preto ostalo maximálne zachované a upravili ho v bezbariérovom štandarde pre majiteľovu matku, ktorá ho obýva. Tu zároveň vznikol aj pracovný priestor pre majiteľovu firmu. Pôvodná strecha bola strhnutá a na staré múry bola osadená drevená nadstavba, ktorá tvarovo vychádza z existujúcej dedinskej zástavby. Nadstavba sa skladá z ľahkých lepených drevených prvkov sendvičovej konštrukcie a tak minimálne zaťažuje historické časti objektu.

Celá nadstavba je postavená z miestnych zdrojov a je na 75 % recyklovateľná. Súhra zdravého vnútorného prostredia, dostatku denného osvetlenia, čerstvého vzduchu, nízkej spotreby energie a ohľaduplnosti k životnému prostrediu tak dáva prestavbe známku aktívneho domu.


Autor
pripravila redakcia v spolupráci s VELUX Slovensko

Fotografie (vizualizácia)
VELUX Slovensko
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG